Blog

Ako sa čistia ropné škvrny na mori? Toto je 7 najbežnejších spôsobov

Až jedna tretina všetkej ropy pochádza z vrtov, ktoré sa nachádzajú na mori.

Takzvané sorbenty fungujú ako špongia, ktorá ropu pohltí. Počas havárie na vrtnej plošine Deepwater Horizon sa zas využívali najmä kontrolované požiare. Toto sú najčastejšie metódy čistenia ropných škvŕn na mori.

Ropné výložníky

Vedeli ste, že až jedna tretina všetkej ropy pochádza z vrtov, ktoré sa nachádzajú na mori? A hoci väčšina vrtov zostáva bez poškodení, zriedka sa s nimi predsa len niečo stane. V prípade poškodenia vrtu alebo okolitej konštrukcie sa, prirodzene, dostáva ropa do oceánu.

Výložník je dlhá konštrukcia, ktorá slúži na zachytenie uniknutej ropy. 

A práve na takéto situácie sa hodia výložníky, ktoré dokážu ropu zachytiť.

Výložníky pozostávajú z troch základných komponentov. Voľnej časti, ktorá zachytáva ropu a udržuje ju nad hladinou.

Druhá časť sa nazýva sukňa. Tá sa nachádza pod ramenami výložníka a súčasne pod hladinou vody. Úlohou sukne je zabrániť rope, aby nezačala unikať.

No a takisto nesmieme zabudnúť na reťaz či kábel, ktorý všetky ramená spája a udržuje ich tak pokope.

Zaujímavosťou je, že výložníky sa nedajú použiť kedykoľvek. Tento nástroj je vhodný len na odstraňovanie škvŕn, ktoré sa nachádzajú na jednom území. Čím viac sa ropa rozlieva po oceáne, tým je metóda menej účinná.

Výložníky sa tiež nehodia do oblastí so silnými vlnami, vetrom či prudkým prílivom a odlivom.

Na záver len dodáme, že výložníky sa vyrábajú v najrôznejších dĺžkach. Ich použitie totižto závisí od toho, aká veľká je ropná škvrna.

Sorbenty

Slovo sorbenty je pomerne neznáme. No hneď si vysvetlíme, o čo ide.

Keď sa na mori rozleje ropa, na jej odstránenie sa môžu použiť dva typy sorbentov. Absorbenty, ktoré ropu nasiaknu. Alebo adsorbenty, ktoré ropu nevsiaknu, ale vytvoria si z nej vrstvu na vlastnom povrchu.

Typickými prírodnými sorbentmi sú slama, kukuričné klasy alebo rašelina. Ich výhodou je, že sú organické. No na druhej strane dokážu pohltiť len 3- až 15-násobok svojej hmotnosti.

Lepšie v pohlcovaní sú syntetické materiály. Tie vsiaknu až 70-násobok vlastnej hmotnosti.

V roku 2017 vedci z Argonne National Laboratory dokonca prišli s ešte efektívnejším materiálom, ktorý pohltí až 90-násobok vlastnej hmotnosti.

Na rozdiel od prírodných sorbentov, ktoré sa dajú použiť len raz, „špongiu“ z polyuretánovej peny možno vyžmýkať a použiť viackrát.

Podobne ako výložníky, aj sorbenty majú niekoľko nevýhod. Jednou z nich je náročné vyťahovanie. 

V horšom prípade sa môže sorbent pod ťarchou vlastnej váhy potopiť na dno a ohroziť tak morské živočíchy.

Zberačky s odstredivkami

Keď výložníky nezvládajú nasávať ropu, prichádzajú na rad zberačky s odstredivkami, ktoré sa pripevňujú na okraj člnu alebo lode.

Tieto zariadenia sú špeciálne navrhnuté na to, aby dokázali pozbierať ropu z vodnej hladiny.

Takto vyzerá zberačka s odstredivkami.

A čo je ešte lepšie, vodu od mastnej kvapaliny oddelia. Vďaka tomu sa dá ropa alebo olej znova použiť.

Pokiaľ ide nevýhody zberačiek, nevyhovuje im prostredie, v ktorom sa nachádzajú trosky. Tie môžu zberačku upchať a znemožniť jej fungovanie.

Vysokotlakové čistenie

Táto metóda neslúži ani tak na samotné čistenie vody, skôr na jej usmernenie.

Predstavte si zariadenia, v ktorých sa ohreje voda na teplotu 170 stupňov. Horúca voda sa následne cez vysokotlakové trysky strieka na miesta, kde sa usadila ropa.

Tlak vodu s ropou odplaví tam, kde ju môžu zachytiť zberačky alebo výložníky.

Tento spôsob pomáha najmä s čistením na plochách, kde sa väčšia technika nedostane. Napríklad v okolí pláží.

Pre more metóda nie je až taká priaznivá. Vysoký tlak totižto môže rozptýliť ropu, kontaminovať ňou čistú vodu a ohroziť živočíšstvo.

Kontrolované pálenie

Keď v roku 2010 na vrtnej plošine Deepwater Horizon unikla ropa, na jej odstránenie sa využívali prevažne kontrolované požiare. Tento spôsob je jednoduchý – stačí zapáliť vrstvu ropy, ktorá pláva na hladine. Samozrejme, požiare podliehajú prísnej kontrole.

Oproti iným spôsobom čistenia ropných škvŕn je pálenie oveľa účinnejšie. Pomocou neho možno odstrániť až 98 % ropy.

Požiare však nepomôžu pri každej havárii. Ropa musí mať minimálne hrúbku 3 mm na hladine, aby sa dala zapáliť. Pri tenších vrstvách je to náročné alebo dokonca nemožné.

Prirodzene, kontrolovaným požiarom nevyhovuje ani nepriaznivé počasie.

Želatínové činidlá

Pod pojmom želatínové činidlo si predstavte chemický prášok, ktorý putuje do vody zmiešanej s ropou.

Pomocou chemikálie sa z ropy vytvorí pevnejšia želatína. Vďaka tomu sa mastná kvapalina oddelí od vody. Pevnú hmotu neskôr zachytávajú siete alebo výložníky.

Tento spôsob čistenia je síce účinný, ale dosť nepraktický. Pomer medzi množstvom ropy a želatíny je 1:3. Čiže na odstránenie ropy treba trikrát viac želatíny.

No a pri veľkých haváriách to je jednoducho nemožné.

Bioremediácia

Ako poslednú z metód čistenia ropných škvŕn spomenieme bioremediáciu. Tá spočíva v tom, že sa do znečistenej vody vypustia špeciálne mikroorganizmy. Sú to rôzne baktérie, riasy alebo huby.

Ich úlohou je premeniť ropu na jednoduchšie netoxické molekuly.

Aby tento spôsob bol čo najefektívnejší, huby či riasy by mali byť čo najväčšie. No a na to aby rástli, sa zvyknú do kontaminovanej vody pridávať hnojivá a činidlá.

U nás v spoločnosti Hydrotech sa síce odstraňovaniu ropných škvŕn nevenujeme, ale zato je nám blízke čistenie odpadových vôd. Viac informácií o našich riešeniach nájdete na oficiálnom webe.

Ďalšie články

Čítať viac

Z kanalizácie do pivovaru: Dánsky pivovar používa pri výrobe svojho piva ľudský moč

12.1.2018

Nebojte sa, žiadne hygienické ani potravinárske normy neboli v tomto prípade porušené.

Čítať viac

Nazrite pod hladinu najčistejších riek na svete

24.4.2019

Najčistejšie rieky nenájdete len v horských oblastiach, ale prekvapivo aj vo veľkých metropolách.

Čítať viac

Skoncujme s vlhčenými utierkami. Ničia kanalizácie i čistiarne odpadových vôd

29.7.2019

Napriek množstvu praktických využití a širokej dostupnosti vlhčené utierky spôsobujú miliardové škody.