Blog

Atlantická hurikánová sezóna trvá od 1. júna do 30. novembra. Podľa predpovedí National Oceanic and Atmospheric Administration (NOAA) by sezóna mala byť zväčša veľmi intenzívna.

Okrem toho, že hurikány spôsobujú obrovské škody na majetku, vo väčšine prípadov zapríčiňujú aj silné záplavy. To však nie je jediný problém. Povodne totižto poškodzujú aj zdroje vody a zvyšujú riziko jej kontaminácie.

Tento problém si dobre uvedomujú výskumníci z Americkej chemickej spoločnosti. Preto sa rozhodli sledovať vplyvy hurikánov na kvalitu vody.

Základom ich skúmania sú povodňové mapy, ktoré určujú hranice záplavových území a zvyšujú informovanosť komunity o najviac postihnutých oblastiach.

„Pomocou diaľkového snímania sme vyvinuli metódu mapovania rozsahu hurikánových povodní. Na základe dvoch 500-ročných hurikánov sme preskúmali potenciálne dopady na kvalitu vody. Tiež sme určili možnosti na zvýšenie sociálno-ekologickej odolnosti v Severnej Karolíne,“ cituje autorov výskumu portál Earth.com.

Vďaka mapám napríklad zistili, kde všade sa nachádzajú potenciálne zdroje znečistenia. Sú to miesta, kde sa môžu preplniť kanály, priemyselné oblasti, zóny s nebezpečným odpadom a tiež farmy s chovom ošípaných a hydiny.

Z výskumu tiež vyplýva, ktoré skupiny obyvateľov najviac ohrozujú povodne a ich druhotné vplyvy. Patria sem napríklad majitelia mobilných domov, nezamestnaní, starí ľudia a obyvatelia so zdravotným hendikepom.

Ako dochádza k znečisteniu

K povodniam dochádza po tom, ako hurikány, intenzívne zrážky alebo topenie snehu zvýši hladinu povodia. Záplavy vznikajú aj vtedy, ak v zastavaných oblastiach nemá čo pohlcovať vodu, a tak sa udržuje na betónovom povrchu.

Odborníci vo všeobecnosti rozlišujú dva typy znečistenia vody. Ide o takzvané zdrojové znečistenie a znečistenie bez zdroja.

Väčší podiel na kontaminácii vody má práve zdrojové znečistenie. Predstavte si, že priemyselný závod vypúšťa škodlivý odpad. Keď takéto miesto zasiahne povodeň, voda spláchne všetky škodlivé látky.

V prípade, že sa voda nevyčistí, chemikálie ďalej putujú do podzemných vôd, hlavných tokov a ďalších vodných zdrojov.

Druhým typom je spomínané znečistenie bez zdroja. V takomto prípade sú to vytečené motorové oleje na parkoviskách, odhodené plastové odpadky, hnojivá či saponáty.

A aj keď sa to tak nemusí na prvý pohľad zdať, takéto znečistenie ohrozuje oceány a zapríčiňuje vymieranie ekosystémov (napríklad koralových útesov).

Situácia na Ukrajine

Takmer 300 miest a obcí na západe Ukrajiny zasiahli koncom júna obrovské záplavy. Podľa premiéra Denisa Shmygala ide o najsilnejšie povodne od 90. rokov.

V súvislosti s touto situáciou vydalo tamojšie ministerstvo zdravotníctva niekoľko odporúčaní, ktoré sa týkali kontaminácie vody.

Obyvateľom radia, aby pitnú vodu prevarili. Za žiadnych okolností by nemali piť vodu z pochybných odľahlých zdrojov alebo vodu, ktorá sa im nepozdáva. To isté platí o zaplavených studniach a otvorených vodných zdrojoch v zaplavených zónach.

Koncom júna zasiahli západ Ukrajiny obrovské záplavy. Zdroj: Nato.int

V ideálnom prípade by obyvatelia mali na pitie používať balenú fľaškovú vodu.

Ak do kontaktu s povodňovou vodou príde aj nejaká úroda, ministerstvo obyvateľom neodporúča, aby ju konzumovali. Istejšie je, ak sa potravín zbavia.

Zoznam odporúčaní obsahuje aj ďalšie výstrahy, ktoré sa týkajú hygieny, prípravy jedla, poľnohospodárstva či dezinfekcie domu.

Takýmto spôsobom sa štátnici snažia obyvateľov vystríhať pred zdravotnými rizikami.

Centrum verejného zdravia totižto varuje, že kontaminácia vody môže spôsobiť hepatitídu typu A, týfus či dyzentériu.

Kde hľadať riešenie

Dánske mesto Vejle leží na sútoku dvoch riek, ktoré ďalej tečú do fjordu Omløbsåen. Kvôli meniacej sa klíme a intenzívnym zrážkam Vejle často postihovali silné záplavy.

Mesto sa však rozhodlo situáciu riešiť, a tak investovalo do protipovodňovej brány. Tá sa zatvára v čase, keď vo fjorde začne stúpať hladina vody.

Aby ale nedochádzalo k vytápaniu inej časti mesta a nebola ohrozená kvalita vody, bránu musí mesto pravidelne sledovať.

Okrem výstavby šikovných mechanizmov existuje niekoľko ďalších riešení, ktoré môžu zmierniť záplavy, a teda aj zabrániť znečisťovaniu vodných tokov.

Odborníci poukazujú najmä na zastavenie výrubu stromov, ich opätovnú výsadbu či obnovu mokradí.

Univerzita v Nebraske takisto ponúka niekoľko nenáročných riešení a rád.

V oblastiach s častými záplavami odporúča namiesto betónu používať štrk, dlažbu alebo kameň.

Dôležité je vytvárať komposty a trávnaté zóny, ktoré vodu pohlcujú, spomaľujú alebo pomáhajú meniť jej smer.

K zmierneniu záplav prispievajú aj valce na zachytávanie dažďovej vody, ktorá sa dá znova použiť.