Blog

Odkiaľ pochádza voda, ktorá tečie z kohútika? Zo zrážok sa dostáva do zeme, kde sa prirodzene prefiltruje. Nasledujú vrty do pôdy, vďaka ktorým sa mestá k vode opäť dostanú a môžu ju distribuovať svojim obyvateľom.

V posledných rokoch však tento kolobeh nefunguje, ako má. Dôvodom je to, že v niektorých mestách namiesto zelene vyrastajú budovy a nepriepustné plochy.

Prirodzene, cez chodníky, parkoviská, strechy či cesty sa voda do zeme nedostane. Preto putuje cez kanalizáciu do rieky alebo mora.

V lepšom prípade prebehne aspoň čistenie, v tom horšom sa tam voda dostane v pôvodnom znečistenom stave.

Keď sa spojí masívna urbanizácia s meniacou sa klímou, povodne sú častejšie a ničivejšie ako v minulosti. Pre zmiernenie situácie sa pred niekoľkými rokmi objavil koncept špongiových miest.

Ako asi tušíte a ako naznačuje samotný názov, mestá chcú týmto spôsobom zadržať viac vody a opätovne ju využiť.

V praxi to znamená, že namiesto tvrdého asfaltu a betónu vybuduje mesto viac plôch a systémov, ktoré dokážu pohltiť dažďovú vodu.

Typy vodných plôch, ktoré sa môžu byť súčasťou špongiových miest. Zdroj: Chapmantaylor.com

Typickými príkladmi sú zelene, a to nielen „na zemi“, ale aj na strechách budov, odkiaľ sa voda presmeruje do čističiek a na recykláciu.

Zeleň má však ešte jedno obrovské plus. S absorbovaním vody totižto pomôžu rastliny, ktoré sú extra náročné na vodu.

Vďaka ich „pitnému režimu“ tak nehrozí, že sa zrážky premenia na povodeň.

Okrem toho mestá vybudujú aj podzemné kanalizačné systémy, ktoré vodu zachytia a rovnako ju vrátia do spotrebiteľského kolobehu.

To isté platí aj o systémoch, ktoré sú určené na samotné zachytávanie a skladovanie dažďovej vody ešte počas zrážok. Sú nimi napríklad vodné cesty, kanály, mokrade či rybníky.

Prírodné rybníky v meste Hong Kong. 

Voda odtiaľ sa bude dať opäť recyklovať alebo poslúži na podporu mestských ekosystémov.

Dokonca i cesty budú pomáhať k lepšiemu hospodáreniu s vodou. Ako? Vďaka pórovitému materiálu, ktorý stavitelia použijú, sa voda ľahšie dostane pod túto vrstvu a nezostane len tak na povrchu bez ďalšieho využitia.

Priekopníci v budovaní špongiovým miest

Čo takto potopu prijať namiesto toho, aby sme s ňou bojovali? S touto myšlienkou prišiel Yu Kongjian, mestský dizajnér a dekan čínskej vysokej školy architektúry v Pekingu. Tento muž je zároveň tvorcom konceptu špongiových miest.

Keď mal Kongjian 10 rokov, zmietla ho povodňami poháňaná rieka a len vďaka vŕbovému porastu a trstinám sa dokázal zachytiť a vytiahnuť von.

A práve aj táto spomienka ho ovplyvnila pri navrhovaní špongiového mesta, ktoré bude z veľkej časti pozostávať z riek a mokradí plných vegetácie. Vďaka rastlinám bude tok miernejší a spomalí prúd vody.

Trend špongiového mesta si osvojilo mnoho jeho krajanov, pretože za posledných 10 rokov až 351 tamojších miest malo problémy s povodňami.

V súčasnosti sa do programu špongiových miest zapojilo 30 lokalít, medzi inými Ningbo, Hangzhou, Šanghaj, Peking, Shenzhen či Wuhan. Očakávania sú jasné – do roku 2039 chcú mestá zachytávať až 70 % dažďovej vody.

Či sa im to podarí, ukáže až čas. Projekty sú ešte len na začiatku, a preto by bolo príliš unáhlené hodnotiť ich efektivitu. 

Dokážu oveľa viac, ako len zabrániť povodniam

Zmierniť ničivé záplavy a vrátiť vodu späť do kolobehu. Mestá majú jasno v tom, čo chcú novými systémami dosiahnuť. Obrovské špongie však prinášajú ďaleko viac výhod, ako sa na prvý pohľad zdá.

Veď si len pomyslite na to, že mestá budú mať viac vody ako doteraz. Vlastnej vody, takže budú sebestačnejšie.

Voda pritom pôjde menej do kanálov a čistiarní, čím zmiernia záťaž na čistenie a odvodňovanie. Naproti tomu sa voda dostane vo väčšom objeme do pôdy, kde sa prirodzene prefiltruje, a odtiaľ bude cez mestské vrty prúdiť do domácností.

Podzemné zásoby sú práve zárukou spomínanej sebestačnosti.

Nehovoriac o tom, že zeleň a vodné plochy vytvoria z mesta krajší priestor. V ňom sa bude žiť lepšie a zdravšie nielen ľuďom, ale aj živočíchom, ktoré sa udomácnia vo vytvorených mokradiach a potokoch.