Blog

V júni sa vo veľkom začalo hovoriť o Čenaj a vážnej kríze s vodou, ktorá toto indické mesto postihla. V hlavom rezervoári Puzhal aeri, ktorý zásobuje najmä dážď, je podľa satelitných prieskumov len zlomok toho, čo tam bolo minulý rok.

Úplne vyschli ďalšie dôležité rezervoáre, ktoré zásobujú dodávateľa vody Chennai Metro Water. Ten kvôli klesajúcim zásobám obmedzil dodávku vody približne o 40 %.

Príčiny

To, že v Čenaj bojujú s nedostatkom vody, je dôsledkom mnohých príčin. Medzi hlavné problémy krízy patrí bez pochýb pretrvávajúce sucho. Rok 2018 bol považovaný v Indii za šiesty najteplejší od roku 1901.

V najhorúcejších obdobiach sa teploty bežne šplhajú k 50 ºC. Situáciu nezlepšuje ani fakt, že India už dlho čaká na monzúny, ktoré by zmiernili teploty a hlavne by prispeli k zvýšeniu zásob vody.

V súvislosti s krízou si obrovskú vlnu kritiky vyslúžila vláda indického štátu Tamil Nadu, ku ktorému Čenaj patrí. Kritici tvrdia, že vláda namiesto okamžitých opatrení nechala ľudí čakať na oneskorené monzúny. Nespoľahlivé dažde a ich omeškanie je pritom v Indii už niekoľko rokov bežnou záležitosťou.

Tri nádoby pre rodinu

Voda je nesmierne dôležitou súčasťou života človeka. Jej význam si však neraz uvedomíme až vtedy, keď ju nemáme. Svoje o tom vedia obyvatelia Indie, ktorí bežne čelia jej nedostatku.

„Spotrebu vody sme dosť obmedzili. Teraz máme dostatok na toalety v ambulancii a nemocničnej časti. No stav je alarmujúci,“ povedal pre The Guardian chirurg Prabhu Manickam, ktorý pracuje v 24-lôžkovej ortopedickej nemocnici.

Podobne je na tom aj manažérka reštauračnej siete Naseem Sheikh. „Všade narážame na veľké nápisy ,šetriť vodouʽ. Každý deň sa stretávame so zamestnancami, aby sme kládli dôraz na potrebu šetriť každú kvapku. A hoci máme aj vlastné zdroje, zdá sa, že tie tiež vysychajú.“

Samozrejme, kríza zasiahla aj iné zariadenia. V dôsledku nedostatku vody zatvorili niektoré študentské domovy, v metre pozastavili klimatizáciu a zamestnávatelia začali posielať pracovníkov domov.

To však nie je riešenie, pretože kríza sa prejavila aj v domácnostiach. Celé rodiny pri teplotách viac ako 40 ºC majú k dispozícii dve či tri nádoby s vodou. Tie im musia vystačiť na pitie a varenie, zo zásob zostane na pranie a kúpanie málo alebo dokonca nič.

A čo je ešte horšie, mestská cisterna, ktorá prídel vody poskytuje, prichádza len dvakrát týždenne.

Čo by pomohlo

Informácie o alarmujúcom nedostatku vody spracoval World Resource Institute (WRI) v aktuálnom atlase celosvetového vodného rizika. V ňom poukazuje predovšetkým na 17 krajín, ktoré čelia vážnemu stresu, vyplývajúcemu z nedostatočných zásob vody.

India sa v zozname štátov s najvyššou mierou „vodného stresu“ objavila poprvýkrát. Samozrejme, prispela k tomu vážna kríza v Čenaj, ale aj riziko vyčerpania podzemných vôd v severných častiach krajiny.

A hoci atlas neprináša dobré správy, môže sa pričiniť o pozitívne zmeny. „India dokáže riadiť svoje vodné riziko pomocou spoľahlivých údajov, ktoré sa týkajú zrážok, povrchových a podzemných vôd. Vďaka týmto dátam sa dajú vytvoriť stratégie, ktoré posilnia odolnosť vodných zásob,“ tvrdí vedúci pracovník WRI v Indii Shashi Shekhar.

Jednou z kľúčových zmien je takisto opätovné použitie a recyklácia odpadových vôd. Pokiaľ ide o zachytávanie dažďovej vody, India jej zozbiera len 8 %, čo je paradoxne najmenej na svete.

Krajina by sa rovnako mala zlepšiť v poľnohospodárstve. Plodiny ako cukrová trstina a nelúpaná zelenina sa stále pestujú v oblastiach, kde bojujú s nedostatkom vody. Takáto produkcia by sa mala presunúť do menej postihnutých regiónov.

Naopak plodiny menej náročné na vodu – napríklad kukurica alebo strukoviny – by sa mohli pestovať v krízových oblastiach.

Efektívnou pomocou môže byť aj zmena zavlažovania. Namiesto klasických systémov by sa pestovatelia mohli poobzerať po kvapkovom zavlažovaní, ktoré je umiestnené blízko koreňov rastlín, čím sa zabraňuje zbytočnému odparovaniu vody.

Kvapkový zavlažovací systém.

Ku kríze s vodou určite prispel aj neplánovaný rozvoj miest, ktorý narušil mokrade v ich okolí. Odborníci preto navrhujú riešenia aj pri infraštruktúre. Ideálne bude, ak sa konvenčná šedá infraštruktúra zmení na efektívnejšiu zelenú.