Blog

Kombinácia rastúcej populácie sveta, globálneho otepľovania a obrovských nárokov priemyslu má za následok hrozbu nedostatku nezávadnej pitnej vody.

Ako túto situáciu dostať pod kontrolu? Ako jedno z riešení sa javí desalinizácia vody – proces, pri ktorom sa z morskej vody odoberie soľ a následne sa použije na ďalšiu spotrebu.

Na prvý pohľad sa zdá byť tento smer ako jednoznačná voľba. Veď slaná voda v oceánoch a moriach tvorí vyše 70 % všetkého povrchu Zeme, preto sa jej zásoby zdajú byť takmer nevyčerpateľné.

Je to však naozaj tak?

Voda aj pre nehostinné oblasti

Dnes vo svete nájdete viac ako 20 000 odsoľovacích staníc, ktoré denne vyprodukujú okolo 95 miliárd litrov čistej vody. Tú, ak odsoľovanie a ďalšie úpravy prebehli správne, môžu ľudia bez problémov piť a tiež používať na zavlažovanie či napájanie zvierat.

Keby nie odsoľovania, s moderným spôsobom života by sa mohli rozlúčiť krajiny ako Katar, Spojené arabské emiráty či Saudská Arábia, kde sa momentálne buduje najväčšia odsoľovacia stanica s kapacitou 600 miliónov litrov čistej vody denne.

Odsoľovacia stanica v Dubaji.

K podobnému spôsobu výroby čistej vody sú nútení pristúpiť aj v Los Angeles, Sydney či  Izraeli, ktorý je, rovnako ako v recyklácii odpadovej vody, jednotkou aj v desalinizácii.

V krajine ňou totiž dokážu pokryť až 80 % potrieb pitnej vody.

Výhody odsoľovania vyzdvihuje aj štúdia podporená Európskou komisiou z roku 2020. Tá prichádza so záverom, že „ak sa odsoľovanie spojí s opätovným použitím vody na zavlažovanie, zníži sa odber podzemnej vody a zároveň sa zvýši jej kolobeh.”

Takto môže prispieť k adaptácii na vplyvy klimatickej zmeny a jej zmiernenie, poskytnúť dostatočné množstvo vody na ľudskú spotrebu a tiež pomôže zachovať a obnoviť ekosystémy.

Ako zbaviť vodu soli?

V súčasnosti existuje viacero riešení, ako z morskej vody odstrániť soľ, no spája ich jedno – prebiehajú v desalinizačných staniciach.

V nich prebieha buď reverzná osmóza, pri ktorej sa slaná voda prefiltruje cez tenké filtre a zanechá vodu bez soli. Keďže sa však vo filtroch môžu objaviť rôzne baktérie, je potrebné prefiltrovanú vodu ešte raz prečistiť.

Systém reverznej osmózy.

Vo svete sa tiež stretnete napríklad s použitím elektrodialýzy či nanofiltrácie, no stále najpoužívanejšou metódou je napodobnenie klasického kolobehu vody – odparovaním.

V desalinizačných staniciach sa za pomoci variacej vody vytvorí vodná para, ktorú skondenzujú naspäť do kvapalného skupenstva, pričom „na dne” zostáva len soľ.

Tento proces je však veľmi náročný na spotrebovanú energiu, čo prináša prvé zásadné negatívum odsoľovania, a to otázku jeho ekologickej udržateľnosti.

Dopady na vodný ekosystém aj ekonomiku

Kritici odsoľovania oponujú viacerými argumentmi. Jedným z nich je spomenutá energetická náročnosť procesu. Stanice po celom svete totiž spotrebujú viac ako 200 miliónov kWh energie každý deň.

Moderné desalinizačné stanice síce stále viac využívajú obnoviteľné zdroje energie. Avšak najmä v rozvojových krajinách ako Tanzánia či Madagaskar sú stále odkázaní na zdroje, ktoré znečisťujú ovzdušie a prispievajú k ďalšiemu otepľovaniu.

Okrem toho je odsoľovanie ekonomicky náročný proces, ktorý si dnes nemôže dovoliť vybudovať a prevádzkovať hociktorá krajina.

Napríklad len na čiastočný rozpočet výstavby 17 staníc na solárny pohon vyhradili Egypt a Etiópia spolu 2,5 miliardy dolárov.

„Odsoľovacie technológie musia byť dostupné pre stredne- a nízkopríjmové krajiny bez toho, aby ešte viac zaťažovali životné prostredie a ľudské zdravie nepriaznivými účinkami,” tvrdí Vladimir Smaktin, riaditeľ Inštitútu vody, životného prostredia a zdravia na Univerzite Spojených Národov.

Obrovským problémom je aj soľná zmes, ktorá zostáva po odparení čistej vody. Keď sa totiž vypustí naspäť do mora, jej hustá konzistencia klesne až na dno, kde jednoducho pochová všetok život.

Prevádzkovateľom preto odborníci radia, aby soľné roztoky namiesto vypúšťania do mora využívali napríklad na výrobu elektriny či získavanie látok ako horčík či lítium, ktoré zmes obsahuje.

Takto by aj rozvíjajúce sa krajiny dokázali otočiť environmentálny problém na lukratívne ekonomické príležitosti.

Samotné odsoľovanie nestačí

Napriek všetkým nedostatkom a hrozbám, ktoré s prevádzkou desalinizačných staníc súvisia, sú a najmä budú nevyhnutnou súčasťou získavania pitnej vody.

Aby však nenarobili viac škody než úžitku, musia štáty a spoločnosti, ktoré stanice prevádzkujú, investovať do efektívnejších a udržateľnejších riešení.

Hoci je už dnes odsolená voda nevyhnutná na prežitie pre viac ako 300 miliónov ľudí na africkom kontinente, stále jej nie je dosť pre potreby celého sveta.

Podľa údajov Svetovej banky sa len do roku 2030 zdvihne celosvetový dopyt po zásobe čistej vody z tej recyklovanej a slanej na 40 %.

Okrem správneho a udržateľného odsoľovania preto budú musieť krajiny pristúpiť k vyššiemu využívaniu a recyklácii odpadových vôd.

Aj preto v Los Angeles plánujú investovať vyše 3,4 miliardy dolárov v rámci regionálneho recyklačného programu, ktorý by mal denne zásobovať čerstvou vodou okolo 500 000 domácností.

Odsoľovanie spolu s využívaním recyklovanej odpadovej vody tak skutočne môžu byť riešením narastajúcej vodnej krízy. Musia byť však technologicky udržateľné, aby na konci dňa životnému prostrediu ešte viac neškodili.