Blog

Je taký veľký, že ho vidno aj na mapách. Pozrite si tichomorský ostrov z odpadkov

Škvrna predstavuje pre planétu obrovský problém. Tvoria ju tony odpadu, ktoré pokrývajú plochu mnohonásobne väčšiu ako Slovensko.

Ostrov plastov alebo ostrov odpadkov – aj tak je prezývaný pás odpadu, ktorý uviazol v tichomorských prúdoch medzi Japonskom, Havajskými ostrovmi a Kaliforniou. 

Správy o jeho existencií prichádzali už v 80. rokoch, ale „objavil“ ho až kapitán a oceánograf Charles J. Moore v druhej polovici 90. rokov. Neskôr založil aj jednu z inštitúcií, ktorá sa zaoberá veľkou odpadkovou škvrnou.

Odhady z roku 2018 hovoria o tom, že škvrnu tvorí 80 000 ton odpadu. V súčasnosti je jeho rozloha porovnateľná s rozlohou Európy. Nejde však o celistvý kus plochy. Veľkú škvrnu totižto tvoria dve väčšie časti (východná a západná), ktoré spája prúd s menšou koncentráciou odpadu.

plasty v oceane, ostrov odpadkovZdroj: AFP Photo/Handout via ecoveta.eu

Odpad na týchto „ostrovoch“ tvoria prevažne plasty. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa predmety patria fľaše, zubné kefky, igelitové tašky, mobily či papierová buničina.  Plasty sa ďalej rozpadajú na mikroplasty a dostávajú sa tak do potravinového reťazca v oceáne. Pýtate sa, ako sa odpad do týchto lokalít dostal? Doniesli ho tam prúdy z pevniny. Čo je však ešte horšie, podobný ostrov sa začína formovať už aj v Atlantickom oceáne.

marine debris mapaZdroj: Marine Debris Program

Ohrozené lode aj rybári 

To predstavuje hlavné nebezpečenstvo plynúce z ton odpadu. Mikroplasty v prírodných obehoch samy osebe predstavujú rozsiahly problém. Hromadia sa v telách živočíchov i ľudí, väčšie kusy plastu môžu morské živočíchy dokonca zraniť a usmrtiť. 

Ako? Plast môžu prehltnúť alebo v ňom uviaznuť. Riziko hrozí aj rybárskym lodiam, ktorým odpad poškodzuje motory, ničí siete a v horšom prípade zraňuje aj samotných rybárov. Nehovoriac o tom, že odpad narúša morskú biodiverzitu.

Neriešiteľný problém

Ide zdanlivo o neriešiteľný problém. Odpad sa nachádza v medzinárodných vodách, takže žiadny štát zaň nenesie zodpovednosť. Keby aj, jeho odstránenie by bolo príliš nákladné a zruinovalo by nejednu krajinu.

O pomoc sa teda snažia charitatívne skupiny a súkromné inštitúty. Medzi ne patrí napríklad i Marine Debris Program, ktorý plasty monitoruje, alebo združenie The Ocean Cleanup, ktoré spája vedcov, inžinierov či iných špecialistov snažiacich sa prísť na spôsob, ako účinne vyčistiť oceán. Práve táto nadácia využíva vynález Holanďana Boyana Slata. Ten navrhol špeciálnu polopriepustnú sieť, ktorá má zachytávať plasty. 

Tvar a materiál siete zabezpečuje vytváranie spodných prúdov, ktoré pomôžu zvieratám vyhnúť sa jej, zatiaľ čo ľahšie plasty v nej zostanú uväznené. Prototyp siete bol vypustený na testovaciu jazdu v roku 2018.

sieť na odpadZdroj: theoceancleanup.com

Zatiaľ ale neexistuje efektívnejší spôsob, ako sa ostrova plastov zbaviť. Podiel však na tom máme všetci – od veľkých firiem až po jednotlivcov. Plasty, ktoré končia v moriach a oceánoch, pochádzajú z pevniny, dokonca aj z kontinentálneho vnútrozemia. 

Preto by sme sa mali čo najviac snažiť o to, aby sa plasty triedili a recyklovali. Usilujme sa zabrániť tomu, aby nekončili vo vode. A popri tom podporujme aj firmy a projekty, ktoré pomáhajú vyvíjať nové spôsoby, ako čistiť vodné toky. 

Ako k čistej vode prispievame v Hydrotechu 

My v Hydrotechu nedokážeme vyčistiť oceán, no k zveľadeniu prispievame čistením odpadových vôd. A to aj od plastov, ktoré by sa mohli postupne dostať do morí. Takže ak hľadáte novú priemyselnú či splačkovú čističku alebo potrebujete rekonštruovať tú, ktorú už prevádzkujete, sme tu pre vás.

Čistota vody nám nie je vôbec ľahostajná. Dokonca ani keď ide o odpadovú vodu, pretože tá sa najčastejšie vracia do prírody a prináša so sebou aj mnohé riziká.

Ďalšie články

Čítať viac

Čo je tepelná hydrolýza a ako pomáha v čistiarňach odpadových vôd?

22.9.2022

Kal z čistenia odpadových vôd môže poslúžiť na niečo dobré. Stačí ho spracovať vhodnými metódami, napríklad tepelnou hydrolýzou.