Blog

Zemský povrch tvorí hlavne voda, no len 4 % sú pitné. Tú istú pitnú vodu používame na výrobu našich áut, keď cestujeme alebo keď platíme účty cez internet. Jej spotreba neustále rastie a vytvára takzvanú vodnú stopu. Prístup ku kvalitnej vode je preto stále náročnejší.

Pojem vodná stopa prvýkrát definoval v roku 2002 holandský vedec Arjen Hoekstra z University of Twente.

Hovorí, že táto stopa je ukazovateľom, ktorý meria objem spotrebovanej a znečistenej vody počas výroby tovarov a služieb denného užívania.

Voda odráža životnú úroveň

Veľkosť vodnej stopy konkrétnej krajiny definuje, akú životnú úroveň majú jej obyvatelia. Zároveň predstavuje mieru jej závislosti na externých zdrojoch vody v zahraničí.

V tomto prípade sa rozlišuje takzvaná interná a externá vodná stopa:

• interná vodná stopa predstavuje spotrebu vody pri výrobe produktov v danej krajine

• externá vodná stopa zase predstavuje spotrebu vody pri výrobe produktov v zahraničí a ich importe do krajiny

Holandsko je napríklad krajina, ktorá svojim obyvateľom poskytuje vysoký životný štandard, no až 95 % jej vodnej stopy sa nachádza v zahraničí. Podiel externej vodnej stopy Indie alebo Paraguayu predstavuje, na rozdiel od tej holandskej, len 3 %.

Voda je dôležitou súčasťou svetovej ekonomiky a kolektívnym zdrojom všetkých štátov sveta. Preto by sa problematika jej kvality a dostupnosti mala riešiť globálne, ale aj lokálne.

Modrá, zelená a šedá voda

Vodnú stopu rozdeľujú odborníci do troch farebných kategórii – modrej, zelenej a šedej. Farby definujú typ vody a tiež to, za akým účelom sa táto voda pri produkcii tovarov a služieb použila.

Modrá predstavuje povrchovú alebo podzemnú vodu. Z pôdy sa prirodzene odparuje alebo sa zapracuje do výrobku či transferuje medzi jednotlivými vodnými útvarmi.

• týka sa to hlavne zavlažovania plodín, poľnohospodárstva, priemyslu a domáceho využívania vody, napríklad na polievanie kvetín alebo varenie

Zelená predstavuje vodu zo zrážok. Takáto voda je uložená v koreňoch rastlín, odkiaľ sa prirodzene odparuje alebo im pomáha rásť.

• používa sa v poľnohospodárstve, záhradníctve a v drevárskom priemysle

Šedá je voda znečistená priemyslom. Odtokom sa vypúšťa do tečúceho vodného zdroja alebo sa posiela do čistiarní odpadových vôd.

• je to voda, ktorá sa používa na riedenie priemyselného odpadu a mestských odtokov tak, aby sa splnili požadované normy kvality

Existuje aj čierna voda, ktorá označuje vodu znečistenú ľudskými výkalmi.

Najväčšiu vodnú stopu hľadajme v Ázii a Amerike

V roku 2011 vydali holandskí vedci štúdiu, ktorá označila povodia riek Mississippi, Ganga, Yangtze, Indus a Parana za oblasti s najväčšou vodnou stopou na planéte.

Za krajiny s najväčšou vodnou stopou identifikovali zase Indiu, Čínu, USA, Brazíliu, Rusko a Indonéziu. Týchto šesť krajín spolu tvorilo viac ako polovicu celkovej vodnej stopy planéty.

Zelená, modrá, šedá a celková vodná stopa jednotlivých oblastí, ktorá bola skúmaná v rokoch 1996 až 2005. Zdroj: waterfootprint.org

V skúmanom 9-ročnom období (1996 – 2005) sa to týkalo najmä pestovania pšenice, ktorá ročne vytvorila 70 % zelenej vodnej stopy, 19 % modrej vodnej stopy a 11 % šedej vodnej stopy. Tesne za ňou nasledovali plodiny ako ryža a kukurica.

Taktiež porovnávali vodné stopy pre jednotlivé druhy ovocia, zeleniny, nápojov či rastlinných olejov. Z ich výskumu vieme, že výroba ananásového džúsu tvorí oveľa vyššiu vodnú stopu ako výroba paradajkového džúsu.

Vyššiu vodnú stopu ďalej tvorí aj výroba vína, kávy a olivového oleja, nižšiu zase výroba piva, čaju či oleja z kukurice.

Téma zväčšujúcej sa vodnej stopy nespočíva len na pleciach jednotlivých štátov, je najmä otázkou globálnou.

Najbližšie sa o jej udržateľnosti a kvalite bude rokovať na trojdňovom World Future Energy Summit, ktorý sa uskutoční na začiatku roku 2019 v Abu Dhabi.