Blog

Hneď na začiatok treba zdôrazniť, že typ plastu, ktorý sa spracováva, výrazne ovplyvňuje zloženie vznikajúcej odpadovej vody. Veľmi záleží na tom, či sa spracovávajú iba plastové fľaše zo sladených nápojov (PET), alebo sa na tom istom mieste spracováva aj HDPE a fľaše z rôznych saponátov, aviváží, šampónov a podobne.

Spotreba vody v procese recyklácie plastov

Ak by sa mal postup veľmi zostručniť, tak odpadová voda vzniká pri čistení dovezeného plastového materiálu. Môže sa využívať technologická voda s teplotou medzi 10°C až 15°C. Tá však zmyje iba nánosy nečistôt, prachu, piesku prípadne jednoducho rozpustných látok. 

Preto sa účinnosť čistenia môže posilniť zvýšením teploty, pridaním čistiaceho prostriedku či pridaním roztoku NaOH, ktorý sa v tomto type čistenia osvedčil.

Zloženie odpadových vôd z recyklácie plastov

Čo sa týka zloženia odpadových vôd, opäť musím podotknúť, že veľmi záleží na tom, akým spôsobom a s akými ďalšími inými materiálmi sa plast zbiera.

Nezanedbateľný vplyv má aj spôsob skladovania a čistenia. Avšak, aby sme sa mohli aspoň od niečoho odraziť, vezmime odhady znečistenia, vychádzajúc z textu Amélie Santos z roku 2005.

Najväčšiu pozornosť treba venovať celkovým látkam (CL), ktoré môžu po čistení plastov dosahovať koncentrácie 5 až 8 g/l. Ďalej môžeme spomenúť parameter CHSK, ktorý reprezentuje organické znečistenie. Uvádzajú sa koncentrácie CHSK 200 – 900 mg/l, čo sa podobá koncentráciám v splaškových vodách.

Pozrime sa, čo by sa do technologickej linky čistiarne odpadových vôd zo spracovania odpadového plastu dalo umiestniť.

Odstránenie kúskov plastu a plastových vlákien

V prvom rade si musíme uvedomiť, že pracujeme s materiálom, ktorý je v linke rozsekaný na malé vločky a obvykle sa čistí až v takejto forme. Preto s odpadovou vodou môžu unikať časti plastu, fólií, vrchnákov, plastových vlákien a podobne. Na takýto druh znečistenia sú technológie vybavené hrablicami.

V prvom kroku môžu byť použité hrubšie vertikálne hrablice s medzerou od 10-50 mm. Zachytený materiál, takzvané zhrabky, je často veľmi znečistený a jeho osud končí definitívne ako odpad na skládke.

V druhom kroku by bolo vhodné umiestniť ešte jedny hrablice vo forme rotačného sita, ktoré by mali omnoho menšiu štrbinu a slúžili by na zachytenie akýchkoľvek častíc s veľkosťou nad cca 1-10 mm.

Odstránenie piesku

Tým, že si plastový odpad prešiel dlhú cestu po rôzne znečistených miestach a znečistil sa prachom, pieskom, štrkom a podobne, tento materiál prinesie aj do recyklačnej linky. V ďalšej časti by teda mohla nasledovať technológia odstraňovania materiálu na báze piesku.

Lapače piesku môžu byť sofistikované zariadenia, ale aj veľmi jednoduché konštrukcie. Závisí na investorovi, pre aký typ sa rozhodne po prehodnotení výhod a nevýhod oboch možností.

Pri zhrabkoch, ako aj pri zachytenom piesku, odporúčame použiť zariadenie, ktoré by zabezpečilo lisovanie materiálu, a tak jeho čiastočné vysušenie/odvodnenie. Dôsledkom toho je jeho jednoduchšia manipulácia a jednoduchšie skladovanie.

Srdce technológie

Centrom celej technológie je zariadenie na separáciu nerozpustených látok. Na tento účel by mohla byť navrhnutá obyčajná sedimentácia, prípadne sedimentácia s lamelami, ktorá vyžaduje menej zastavaného priestoru.

Rovnako by sa tu dala využiť aj flotácia, ktorej výhoda je riadenie hustoty kalu, a teda aj redukcia jeho množstva.

Všetky tieto zariadenia nevyhnutne potrebujú dávkovanie chemikálií.

Prvou skupinou sú koagulant a flokulant. Z nerozpustených látok vytvoria kompaktné vločky a tým zlepšia ich vlastnosti, ktoré následne pomôžu efektívnejšej separácii.

Druhou skupinou sú kyseliny a zásady, ktoré slúžia na úpravu pH. Tento krok je nevyhnutný, aby rozsah hodnôt pH spadal do užšieho intervalu, v ktorom pracuje flokulant.

Takto predčistená voda, zbavená možno až 90 % nerozpustených látok a 30 % CHSK (organických látok), sa môže vypúšťať do verejnej kanalizácie.

V tomto druhu priemyslu sa však predčistená voda dá spätne využiť v recyklačnej linke, čím sa šetria prevádzkové náklady na nákup novej vodovodnej vody (takzvané Zero liquid discharge technológie).

Ak je však poplatok za stočné vysoký alebo sa v blízkosti nenachádza napojenie na kanalizáciu, dá sa s vodou ďalej pracovať a vyčistiť ju do takej miery, aby sa dala vypúšťať do rieky. Najčastejšie sa na dočistenie používa biologický spôsob čistenia aeróbnymi baktériami.

Spracovanie vzniknutého kalu

Poslednou oblasťou, ktorej sa treba venovať, je oblasť kalového hospodárstva. Odstránené nerozpustené látky z odpadových vôd sa nazývajú kalom. Jeho kvalita závisí od použitia tej ktorej technológie (sedimentácia, flotácia a podobne).

Koncentrácia kalu môže dosahovať 10 – 60 g/L. Takýto materiál, ktorý má tekutý charakter, sa môže likvidovať napríklad vývozom. Nevýhodou je však veľký objem zmesi. Preto sa v praxi používa ďalšie zariadenie, ktoré vám kal zbaví prebytočnej vody a ako produkt dostanete kal s koncentráciou 150 – 300 g/L, čo už je netekutý materiál.

Pre lepšiu predstavu uvádzame, že približná produkcia nerozpustených látok na 1 tonu spracovaného plastu vychádza 22 kg. To znamená, že ak spracovávate 100 ton plastov denne, môžete očakávať 2,2 tony nerozpustených látok. To je približne 145 – 40 kubíkov tekutého kalu, prípadne 11 kubíkov odvodneného kalu na odstredivke, pásovom lise a podobných technológiách.

Zhrňme si to

V rámci linky recyklácie plastov vzniká odpadová voda pri ich čistení. Jej veľmi významnou zložkou sú celkové látky, bežne s koncentráciami 5 – 8 g/l. Hlavnými technológiami čistiarne odpadových vôd by mali byť hrablice, lapač piesku, flotácia alebo sedimentácia a prípadne technológia na zahustenie vzniknutého kalu.

Vďaka, že ste sa v čítaní dostali až sem. V prípade, že by ste nás chceli kontaktovať, môžete tak urobiť prostredníctvom nášho kontaktného formulára.

Autor: Ing. Matúš Palguta, chemický technológ