Blog

Prečo je poľnohospodárstvo najväčším znečisťovateľom vody?

Poľnohospodárstvo využíva až 70 % svetovej vody, zároveň však patrí k jej najväčším znečisťovateľom. Ako je to možné? Viac o príčinách a dôsledkoch sa dočítate v tomto článku.

V Európe slúži na poľnohospodárstvo 173 miliónov hektárov zeme, v Spojených štátoch je to až 370 miliónov hektárov. Preto vás určite neprekvapí, že farmárčenie spotrebúva väčšinu svetovej vody.

Poľnohospodárstvu však patrí jedno nemilé prvenstvo. Toto odvetvie je totižto najväčším znečisťovateľom vody vo svete.

Problémom je živočíšna výroba

Viete, na čo sa poľnohospodárska pôda využíva najviac? Je to chov dobytka a iných zvierat. Živočíšna výroba oproti rastlinnej napreduje oveľa rýchlejšie a do zoznamu škodlivých látok priniesla celkom nových znečisťovateľov.

Zvieratám sa podávajú antibiotiká, vakcíny alebo hormóny na podporu rastu. Tieto látky po vylúčení putujú do biologického odpadu. Poľnohospodári odpad buď skladujú v špeciálnych jamách, alebo ho využijú ako organický hnoj, ktorý rozsypú po pôde.

Obe možnosti prinášajú veľa rizík. Ak sa jamy nachádzajú blízko vodných tokov, odpad do nich rýchlo prenikne. Zvlášť po búrke alebo za predpokladu, že sa skladisko poškodí.

Ak farmári hnoj roztrúsia, ohrozujú tak spodné vody, pretože látky do nich cez pôdu presiaknu. A aj v tomto prípade k tomu dopomáhajú zrážky. Keď zaprší, voda spláchne škodliviny hlbšie do zeme alebo ich odplaví do vodných tokov. A to nie je všetko.

Z biologického odpadu sa do pôdy nedostávajú len pozostatky veterinárnych liekov. V organickom hnoji, najmä v kuracom, sa nachádza veľa dusíka a fosforu.

Mnoho chovateľov kurací hnoj vysýpa na pôdu, odkiaľ sa dusík spolu s fosforom dostáva do povrchových aj podzemných vôd.

A hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, dusík spôsobuje vo vodách obrovské škody. Jeho vysoká koncentrácia zapríčiňuje, že vo vode kvitne veľké množstvo rias. Tento jav je známy ako eutrofizácia.

Po tom, ako sa rastliny nekontrolovateľne rozmnožia, ubúda všetok kyslík. Ryby a ďalšie živočíchy v takýchto vodách nemôžu existovať, a preto vo veľkom hynú.

Typickým príkladom je takzvaná Mŕtva zóna v Mexickom zálive. Do lokality o rozlohe 8000 štvorcových míľ sa dostalo toľko dusíka, že tu neprežije žiadna ryba.

Dusíkom znečistená voda narobila veľké škody aj pri španielskej lagúne Mar Menor. Pred rokom sa na pobreží objavili živočíchy ako úhor, krevety či morské vlky. Keďže voda bola taká zahltená riasami, živočíchy nemali čo dýchať.

Samozrejme, aj v tomto prípade sa o premnoženie rias postarali dusík a fosfor z poľnohospodárskych hnojív. V dôsledku ekologickej katastrofy z mora vylovili až tri tony mŕtvych živočíchov.

Znečistené vody a pesticídy

Na jednej strane pesticídy prinášajú mnoho výhod, pretože chránia plodiny pred škodcami, plesňami či burinou. Pestovateľ má dobrú úrodu a spotrebiteľ čo jesť.

Ale podobne ako hnojivá, aj pesticídy vyvolávajú obrovské riziká. Pri intenzívnom zavlažovaní sa štiepia a ak zaprší, jednoducho sa odplavia do vodných tokov.

Ak sa pesticídy v rámci potravinového cyklu dostanú do pitnej vody, môžu privodiť zdravotné komplikácie. Napríklad dráždia pokožku, oči, ovplyvňujú nervový systém a dokonca zapríčiňujú rakovinu.

Najhoršie na tom je, že pesticídy sa v zemi udržia dlhé roky. Vo vode sa zas bez problémov rozpustia, čo spôsobuje ešte väčšiu koncentráciu.

Akú úlohu v tom má človek?

Doteraz sme hovorili len o tom, ako škodlivé látky znečisťujú vody a ako to vplýva na život v mori. No tušíte, kde sa to celé začína?

Organizácia spojených národov uvádza, že dopyt po niektorých potravinách doslova explodoval. Medzi inými je to napríklad aj mäso z veľkochovu. Poľnohospodári teda reagujú na potreby ľudí, a preto sa chov aj pestovanie potravín stále rozrastá.

Prirodzene, pri takej enormnej produkcii treba veľa pesticídov a vzniká množstvo biologického odpadu.

Nemožno sa preto diviť, že v krajinách s vysokými príjmami znečisťuje vody hlavne poľnohospodárstvo. Toto odvetvie predbehlo aj priemysel a znečistenie z domácností.

Čo by sa malo zmeniť

OSN vo svojej správe z roku 2018 uvádza niekoľko odporúčaní, ktoré môžu pomôcť situáciu zlepšiť. V prvom rade poľnohospodári nemôžu umiestňovať odpad k zdroju vody.

Pretože ak už vodu znečistia, veľké vodné plochy a toky bude ťažké vyčistiť. Samozrejme, okrem toho musia znížiť množstvo pesticídov alebo používať len také, ktoré majú najmenší vplyv na kvalitu vody.

Štáty by zas mali obyvateľov cez rôzne stimuly motivovať k tomu, aby nakupovali organické potraviny s čo najmenšou ekologickou stopou.

Samozrejme, aj jednotlivci sa môžu niečím pričiniť. Napríklad tým, že zmiernia konzumáciu potravín s drastickým ekologickým vplyvom (hovädzie a kuracie mäso, špargľa či cukor). Alebo aj tým, že nebudú plytvať potravinami.

Každoročne sa totižto vyhodí 1,3 miliardy ton jedla. A väčšina skončí v koši len preto, že sa domácnosti zbytočne zásobujú.

Ďalšie články

Čítať viac

Pomôže digitalizácia predísť problémom s vodou v mestách Európy?

3.5.2021

Európske metropoly majú už dnes problém hospodáriť s mestskými vodnými zdrojmi na udržateľnej úrovni. Navyše, ak sa naplnia predpovede o...

Čítať viac

Kondenzáty z priemyselnej výroby sa dajú spracovať anaeróbnou technológiou

29.4.2019

Ak vaša firma vo výrobe produkuje odpadové vody vo forme kondenzátov, ako sa to deje u našich zákazníkov v Kaluge (RUS), tak si dajte pozor....