Blog

Sladkovodné rieky či jazerá tvoria len percento vôd na Zemi. No práve v nich žije polovica všetkých druhov rýb a štvrtina všetkých druhov stavovcov. 

Na získavanie pitnej vody zo sladkovodných ekosystémov sa spoliehajú najmenej 2 miliardy ľudí a závisí na nich aj štvrtina globálnej produkcie potravín.

Narušeniu ekosystémov sladkovodných tokov sa pritom venuje oveľa menšia pozornosť, ako by si reálne táto téma zaslúžila. Sčasti ju do úzadia zatlačili aj iné vážne environmentálne hrozby ako masívne odlesňovanie či znečistenie oceánov plastmi. 

Čo sa týka ochrany riek, táto problematika bola skôr súčasťou komplexnej stratégie územnej ochrany. Mnohí odborníci sa pridržiavali filozofie Chráňme si  krajinu a ochránime aj vodné toky. Ukazuje sa však, že takýto prístup nepostačuje.

Jedna z najnovších správ o stave riek Stratené ryby sveta, na ktorej sa podieľalo 16 ochranárskych organizácií sveta, skúmala život sladkovodných rýb a prišla s alarmujúcimi zisteniami. 

Správa konštatuje, že až tretine celosvetovej populácie sladkovodných rýb hrozí vyhynutie.

Počet migrujúcich sladkovodných rýb sa od roku 1970 znížil až o 76 percent. V prípade veľkých rýb s hmotnosťou nad 30 kilogramov ide dokonca o 94-percentný pokles populácie. 

Len tretina veľkých riek nie je prehradená alebo nemá inak narušený prirodzený tok. Rozloha mokradí sa od roku 1900 zmenšila o takmer 70 percent, čo je trojnásobne viac ako v prípade lesov.

Bariéry, znečistenie aj zmena klímy

Problémami sú najmä výstavba priehrad či iných bariér na voľne tečúcich riekach, nadmerný odber vody aj jej znečistenie. 

Nečistoty sa pritom do vody dostávajú z domácností, poľnohospodárstva a priemyslu.  

Každý rok končí v jazerách a riekach 300 až 400 miliónov ton odpadov a viac ako 80 percent všetkej odpadovej vody sa vracia do riek bez riadneho prečistenia.

Život v rieke ohrozuje aj nadmerný rybolov a jeho neohľaduplné deštruktívne postupy, presadzovanie inváznych druhov, klimatické zmeny, ale aj pytliactvo a nelegálny obchod.

Konkrétnym príkladom, na ktorom tieto problémy môžeme ilustrovať, sú jesetery. Podľa Správy o stratených rybách sveta tieto ryby patria medzi najviac ohrozené druhy sladkovodných rýb.

Dnes hrozí vyhynutie 23 druhom z 27. Pritom tieto živočíchy žijú na Zemi už od čias dinosaurov. 

K dôvodom, prečo im hrozí vyhynutie, patria prakticky všetky spomenuté problémy. Hlavnou príčinou je nelegálny obchod s kaviárom, ale tiež nadmerný lov, znečistenie a priehrady, ktoré blokujú migračné trasy.

Ako vrátiť do riek život

Podľa Svetového fondu na ochranu prírody je jednou z dôležitých ciest nápravy katastrofálneho stavu práve odstraňovanie priehrad z riek. 

Po celom svete sú na riekach statisíce priehrad, od obrovských až po malé hate. Len v Európe je podľa správy Európskej environmentálnej agentúry viac ako milión bariér a približne 10 percent z nich je už zastaraných.

Viaceré krajiny už k odstraňovaniu bariér na riekach pristúpili, medzi nimi USA, Francúzsko, Španielsko, Fínsko, Švédsko či Holandsko. Doteraz sa podľa údajov Dam Removal z európskych riek odstránilo takmer 5-tisíc priehrad.

Zregulované rieky majú zároveň zníženú samočistiacu schopnosť a znečistenie je ďalším veľmi vážnym problémom svetových riek. 

Situácia sa na niektorých miestach zlepšuje vďaka budovaniu čistiarní a novým technológiam, avšak problémy sa stále objavujú. 

Napríklad existujúce čistiarenské procesy si stále nedokážu úplne poradiť s mikroplastmi či antibiotikami. A tak sa tieto látky v malých koncentráciách môžu dostávať do vôd.

Cestou k zlepšeniu môže byť podľa niektorých ochranárskych organizácií aj silnejšie právne predpisy s dôrazom na lepšie využívanie v praxi.

V roku 2017 bol Nový Zéland prvou krajinou, ktorá priznala rieke Whanganui podobné práva ako ľuďom. 

Podľa súdu by sa s riekou malo narábať rovnako ako so živou bytosťou. Odvtedy k rovnakému kroku pristúpil aj Bangladéš či niektoré mestá v USA.

Okrem ochrany a revitalizácie riek je dôležité aj racionálne využívanie vodných zdrojov. To zahŕňa množstvo opatrení a politík. 

Od zefektívňovania a ekologizácie poľnohospodárstva a priemyselnej výroby cez podporu udržateľného manažmentu vody v mestách až po využitie recyklovanej odpadovej vody v spoločnosti.

My v Hydrotechu urobíme, čo je v našich silách, aby sme k zlepšeniu pomohli. Zostáva nám dúfať, že tak urobia aj vedúce osobnosti, ktoré majú na ochranu vodných tokov zásadný vplyv.