Blog

Voda aj pre najchudobnejších

Anna Nyokabi žije v slume Kibera. Ide o najväčší slum v kenskom Nairobi a súčasne najväčší mestský slum v celej Afrike. Nielen ona, ale celé spoločenstvo čelí nedostatočným zásobám vody. „Nemáme dosť vody na pitie a prípravu jedla. Tak kde ju máme zobrať na to, aby sme si pravidelne umývali ruky?“ cituje ženu UN News.

V tejto oblasti je všeobecne problém nájsť prístup k vode. Neľahkú situáciu však umocňuje opatrenie, ktoré obmedzuje pohyb ľudí v snahe zabrániť šíreniu vírusu COVID-19.

Slum Kibera v Nairobi

Pre úplnosť informácií uvádzame, že ten sa prejavuje príznakmi podobnými bežnej chrípke. Človek má suchý kašeľ, teploty, bolesti svalov a celé telo je oslabené. V kritickejších prípadoch sa dostavujú ťažkosti s dýchaním, ktoré sa u pacientov riešia dýchacími prístrojmi a pľúcnymi ventiláciami.

V podobnej situácii ako Anna Nyokabi sa nachádzajú ďalšie dve miliardy ľudí na svete. Takýto vysoký počet obyvateľstva nemá nepretržitý prístup k dostatočnému množstvu vody. Preto Experti z Organizácie spojených národov vyzývajú vlády krajín, aby urobili niekoľko nevyhnutných krokov.

Najzraniteľnejšie skupiny, ako ľudia z neformálnych usadlostí (slumy), bezdomovci, ženy, deti, seniori, vidiečania či zdravotne znevýhodnení, by mali mať vodu k dispozícii neustále, a to za prijateľnú cenu alebo úplne zadarmo.

Organizácia spojených národov okrem toho inštaluje v meste Mathare (Keňa) stanice s vodou na umývanie rúk. Popri tom apelujú na všetkých zásobovateľov – verejných aj súkromných – aby sa nezištne podieľali na dodávke vody chudobným a zabezpečovali im základné sanitárne služby.

Nedostatočné zásoby vody majú aj obyvatelia amerického Detroitu. Zhruba v 127 000 domácnostiach vodohospodári pravidelne vypínajú vodu. Dôvodom je nízka životná úroveň a chudoba tamojších obyvateľov. Tí na platenie účtov nemajú peniaze, a preto ich často zásobárne odstavia.

Proti tomuto javu protestujú aktivisti z organizácie We the People of Detroit, ktorí si uvedomujú, že hygiena sa bez vody jednoducho zabezpečiť nedá.

Zastavenie bojov v Sýrii

Vojnový stav v Sýrii trvá už deväť rokov. Momentálne v krajine funguje len 64 % nemocníc a 52 % stredísk primárnej zdravotnej starostlivosti. Znepokojivý je aj fakt, že až 70 % zdravotníkov odišlo z krajiny, pretože boli terčom útokov provládnych jednotiek.

Preto Vyšetrovacia komisia OSN po svojom nedávnom zasadnutí vyzýva nepriateľské strany, aby uzavreli okamžité prímerie a zmiernili tak následky pandémie.

Tak ako v prípade slumov, aj vo vojnovom území sú najviac ohrozenou skupinou znevýhodnení občania. Hovoríme približne o 6,5 miliónoch vnútorne vysídlených Sýrčanoch.

Z toho jeden milión tvoria ženy s deťmi, ktoré žijú v otvorených, preplnených stanoch alebo provizórnych táboroch. V týchto improvizovaných príbytkoch nemajú obyvatelia prístup k čistej vode a dostatočnej hygiene.

Keď sa k tomu pridá vysoká koncentrácia obyvateľov na malom území a obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti, dôsledky globálnej pandémie môžu byť ešte desivejšie.

Rúška na plážach

Kým v niektorých častiach riešia zabezpečenie hygieny a dodávku pitnej vody, v Hong Kongu majú iný problém. Na tamojších plážach sa objavujú jednorazové rúška na tvár, ktoré boli použité ako ochrana pred novým koronavírusom.

Veľa z týchto rúšok nie je správne zlikvidovaných, a tak končia na okraji mesta alebo v oceáne. Následne sa buď vyplavia na pláži, alebo si ich môžu morské živočíchy pomýliť s potravou. Preto sú jednorazové rúška veľkou hrozbou pre podmorský svet a ojedinelé živočíchy.

„Nikto nechce ísť do lesa alebo na pláž a zbierať použité rúška. Je to nehygienické a nebezpečné,“ tvrdí Laurence McCook z World Wildlife Fund v Hongkongu. Iný postoj však zaujal zakladateľ environmentálnej organizácie Oceans Asia Gary Stokes. Ten sa vybral na pláž a rúška začal zbierať.

Na začiatku našiel na 100-metrovej pláži 70 rúšok. O týždeň neskôr tu bolo ďalších 30. Ako správne pripomína zakladateľka skupiny Plastic Free Sea Tracey Read, ľudia by nemali myslieť len na vlastnú ochranu, ale aj na ochranu iných. A hlavne by nemali byť sebeckí.

K takémuto postoju vás preto vyzývame aj my v Hydrotechu. Nebuďte sebeckí voči životnému prostrediu ani ľuďom naokolo. V tomto momente sa čo najviac zdržiavajte doma. 

A ak aj niekam pôjdete, snažte sa používať kvalitné rúška na viac použití. Znížite tým riziko nákazy a pomôžete aj prírode, ktorú by v opačnom prípade zaplavili hromady použitých rúšok.

V pitnej ani odpadovej vode nie je

V súvislosti s vodou na záver prinášame ešte zopár užitočných informácií. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje na to, že vírus COVID-19 sa prenáša len dychom alebo kontaktom.

Doteraz sa nepreukázalo, že by sa vírus prenášal cez pitnú vodu alebo vodu spracovanú v čistiarni odpadových vôd.

Totižto predtým, ako sa voda k spotrebiteľovi dostane, prechádza filtráciou, dezinfekciou alebo inými technologickými úpravami. Tieto procesy zabezpečujú, že vírus stratí silu a zanikne.

Navyše, na spracovanie pitnej vody, ktorá pochádza z povrchových zdrojov, sa využívajú technológie odstraňujúce baktérie, vírusy a prvoky.

Čističky vodu prefiltrujú a dezinfikujú, preto je jej využívanie úplne bezpečné. 

Okrem toho ak by aj zamestnanci obsluhujúci čističky odpadových vôd zostali v karanténe, dodávky sa neprerušia. Čističky odpadových vôd disponujú záložnou energiou, nevyžadujú veľa obsluhujúcich zamestnancov alebo sa dokonca dajú riadiť na diaľku.