Blog

Tieto odvetvia priemyslu patria medzi najväčších znečisťovateľov vody. Aké sú príčiny a čo môžeme urobiť?

Mohlo by sa zdať, že na našej modrej planéte je vody požehnane. Pri pitnej však čísla zďaleka nie sú také optimistické.

Sladká voda potrebná pre naše prežitie predstavuje len 3 % z celkového množstva zásob vody na planéte. A z toho je ešte väčšina viazaná vo forme ľadovcov, v pôde či atmosfére. K dispozícii tak máme len 0,5 % čerstvej vody vhodnej na používanie. 

Výsledkom je, že až dve tretiny svetovej populácie žije v oblastiach, kde je problém s prístupom k pitnej vode.

Anglo-americký básnik W. H. Auden raz povedal: „Tisíce ľudí žili bez lásky, ani jeden bez vody.” A hoci všetci vieme, že voda je pre náš život kľúčová, aj tak si ju likvidujeme. 

80 % svetových odpadových vôd sa vypúšťa – väčšinou neupravené – späť do životného prostredia, čím znečisťujú rieky, jazerá a oceány.

Aby sme lepšie porozumeli tomuto problému, pripravili sme prehľad priemyselných odvetví, ktoré majú na znečistení vody najväčší podiel.

Ktoré odvetvia vodou plytvajú najviac?

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo využíva až 70 % svetovej sladkej vody (20 % zdrojov využíva priemysel) a zároveň patrí k jej najväčším znečisťovateľom

Najnáročnejšie na spotrebu vody sú pšenica, kukurica, ryža, bavlna a cukrová trstina. Problémom sú aj niektoré typy orechov. Až 74 % zavlažovaných orechov sa totiž pestuje v regiónoch, ktoré čelia nedostatku vody – napríklad v Indii, Číne či Pakistane.

polnohospodarstvo ako jeden z najvacsich znecistovatelov vody

Hlavným zdrojom znečistenia vody v prípade poľnohospodárstva sú hnojivá a insekticídy. Pri intenzívnom zavlažovaní sa štiepia a ak zaprší, jednoducho sa odplavia do vodných tokov.

Ak sa pesticídy v rámci potravinového cyklu dostanú do pitnej vody, môžu privodiť zdravotné komplikácie. Napríklad dráždia pokožku, oči, ovplyvňujú nervový systém a dokonca zapríčiňujú rakovinu.

Najhoršie na tom je, že pesticídy sa v zemi udržia dlhé roky. Vo vode sa zas bez problémov rozpustia, čo spôsobuje ešte väčšiu koncentráciu.

Ako to zmeniť? V prvom rade by poľnohospodári nemali umiestňovať odpad k zdroju vody. Okrem toho musia znížiť množstvo pesticídov alebo používať len také, ktoré majú najmenší vplyv na kvalitu vody.

Štáty by mali obyvateľov cez rôzne stimuly motivovať k tomu, aby nakupovali organické potraviny s čo najmenšou ekologickou stopou.

Samozrejme, aj jednotlivci sa môžu niečím pričiniť. Napríklad tým, že zmiernia konzumáciu potravín s drastickým ekologickým vplyvom (hovädzie a kuracie mäso, špargľa či cukor). Alebo aj tým, že nebudú plytvať potravinami.

Módny priemysel

Odevný priemysel patrí medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia vôbec. Ročne vyprodukuje približne 92 miliónov ton odpadu, čo sú približne 4 % z 2,12 miliardy ton, ktoré ľudstvo na planéte vytvorí. 

Je to viac ako odpadu zo spotrebnej elektroniky a dvakrát toľko ako jedla vyhodeného supermarketmi. Väčšina odpadu vzniká pri procese strihania a zošívania textilu.

K znečisteniu vôd dochádza v celom spracovateľskom reťazci. Začína to odtokom hnojív z bavlníkových plantáži do okolitých jazier a riek, pokračuje cez farbenie oblečenia pomocou toxických chemikálií a končí fázou používania textilného výrobku, keď sa pri praní uvoľňujú textilné vlákna a farbivá do odpadových vôd.

Okrem toho má módny priemysel obrovskú vodnú stopu. Ročne spotrebuje približne 79 miliárd kubických metrov vody, čo by stačilo na naplnenie 32 miliónov olympijských bazénov.

Keď to rozmeníme na drobné, výroba jedných džínsov si vyžaduje približne 7000 litrov vody. Rovnaké množstvo vypije človek za päť až šesť rokov. Na výrobu trička je potrebných 2700 litrov vody, čo je dosť na to, aby človek nepocítil smäd takmer tri roky.

Ako to zmeniť? Je potrebné, aby sa spotrebitelia zamerali na výrobcov, ktorí svoje produkty vyrábajú udržateľným spôsobom. 

Okrem toho je dôležite, aby ľudia postupne menili svoje spotrebiteľské návyky. Ideálne je kupovať viac oblečenia z recyklovaných materiálov, namiesto vyhadzovania oblečenie opravovať a nekupovať si nové veci, ak ich naozaj nepotrebujete.

Energetický priemysel

Svetová výroba energie spotrebuje každý rok približne 52 miliárd kubických metrov sladkej vody. 

Tento významný objem vody pochádza najmä z tepelných a jadrových elektrární, ktoré ju potrebujú pre svoje chladiace procesy.

energeticky priemysel ako jeden z najvacsich znecistovatelov vody

Fosílne palivá a odpad z jadrových elektrární predstavujú vážne ohrozenie pre podzemnú či povrchovú vodu.

Okrem toho sa veľká časť vody spotrebuje aj na pestovanie bioenergetických plodín ako cukrová trstina a repka. Tie sa spracovávajú na etanol alebo bionaftu a využívajú ako biopalivá.

Aj to je ďalší dôvod na urýchlenie prechodu na obnoviteľné zdroje energie, ako je vietor a slnko.

Stavebný a ťažiarenský priemysel

Stavebný priemysel nebýva často v hľadáčiku ochrancov životného prostredia. No hoci je často prehliadaný, v skutočnosti sa všetky stavby podieľajú na znečistení pitnej vody až v hodnote
40 %.

Každá jedna stavba má vplyv na životné prostredie. Od materiálov, ktoré si vyberáme, technológií, ktoré používame, až po staveniská, ktoré staviame.

Napríklad len na výrobu tony cementu je nutné spotrebovať viac ako 5100 litrov vody a na tonu ocele dokonca až neuveriteľných 235-tisíc litrov. Jedna jediná doska reziva vyžaduje 20 litrov.

Samozrejme, nie je reálne ani žiaduce zastaviť všetku výstavbu či hospodársku činnosť, ale môžeme sa posnažiť o vyváženie nášho vplyvu na životné prostredie premyslenými opatreniami. Napríklad stavbou zelených budov, premysleným vodným manažmentom či efektívnym čistením odpadových vôd pomocou najmodernejších technológií.

Kontaktujte odborníkov v Hydrotech-u a radi vám pomôžeme práve s výstavbou nových alebo rekonštrukciou existujúcih čiastiarní odpadových vôd. 

Ďalšie články