Blog

Do roku 2040 nebude dosť vody na výrobu elektriny

Výroba elektriny si vyžaduje toľko vody, že mnoho elektrární nevie presne, koľko jej spotrebuje. Voda sa pritom používa najmä počas chladiacich cyklov.

Čo je však horšie, ak sa v energetike nezmeníme, do roku 2040 jednoducho nebude dosť vody na výrobu elektriny.

Aké je riešenie? Zamerať sa viac na energetickú účinnosť, zlepšiť chladiace procesy a tiež investovať do alternatívnych spôsobov výroby elektriny. Tou je napríklad solárna či veterná, pričom oboje nespotrebujú toľko vody ako jadrová.

Dve tretiny populácie budú čeliť nedostatku vody

Svetová meteorologická organizácia, ktorá patrí pod OSN, predpovedá, že do roku 2050 budú až dve tretiny svetovej populácie (zhruba 5 miliárd) čeliť nedostatku vody. Za všetko môžu narušené zdroje v dôsledku klimatických zmien.

Organizácia tiež pripomína, že zmeny budú nerovnomerné. To znamená, že kým niektoré oblasti budú mať vody dosť alebo nadbytok, iné budú vo vodnom strese.

K ohrozeným patria napríklad povodie Rio São Francisco, Patagónia v Južnej Amerike či horné toky rieky Gangy v Himalájach.

20 % ľudí vo svete bude ohrozených záplavami

Mnoho krajín už teraz zápasí s vysokým rizikom záplav, medzi inými sú to Bangládeš, Čína alebo Filipíny.

Tento trend sa však do budúcna pravdepodobne zhorší, podľa OECD budú záplavy ohrozovať až 1,6 miliardy ľudí. A nepôjde „len“ o straty na životoch, ale aj bude nás to aj veľa stáť.

Odhady hovoria, že do roku 2050 to bude až 5,6 bilióna dolárov, ktoré zaplatíme za škody spôsobené povodňami.

Kvalita vody mimo krajín OECD bude klesať

Stretli ste sa už s pojmom eutrofizácia? Ide o jav, keď sa vo vodách rozmôže priveľa dusíka a fosforu. Vtedy dochádza k množeniu rias či úhynu rýb. Vody sa skrátka stávajú mŕtvymi a nedokážu podporovať život.

Aj v dôsledku eutrofizácie sa bude kvalita vody zhoršovať, a to najmä v krajinách mimo OECD. Okrem nej patria k rizikám aj choroby alebo strata biodiverzity.

Najnovším trendom sú tiež mikroznečisťovatele, pod ktorými si predstavte napríklad lieky, kozmetiku či chemikálie z čistiacich prostriedkov.

Do roku 2050 vyschne tretina zemského povrchu

Ak sa nenaplnia plány parížskej klimatickej dohody a najbližších 30 rokov stúpne priemerná ročná teplota o 2 stupne Celzia, čakajú nás ťažké časy. Pri tejto situácii totiž hrozí, že vyschne viac ako 25 % zemského povrchu.

Vysoké teploty a následné rozrastanie súší sa týkajú Strednej Ameriky, juhovýchodnej Ázie, južnej Európy, južnej Afriky a južnej Austrálie.

Podzemná voda v Španielsku a Kalifornii sa môže vyčerpať

USA, krajiny južnej Európy a India čelia riziku, že sa im minú zásoby podzemnej vody. Konkrétne v Kalifornii môže tento negatívny trend nastať už v roku 2030, India, Španielsko a Taliansko sú v ohrození o desať až tridsať rokov neskôr.

Dôvod? Ľudská spotreba a tiež zavlažovanie suchých oblastí.

Veľké ľadovce do roku 2050 zmiznú

Dolomity v Taliansku, Yosemitský a Yellowstonský park v Spojených štátoch a pohorie Kilimandžáro v Tanzánii. Ľadovce v týchto oblastiach do roku 2050 zmiznú, a to bez ohľadu na to, či bude priemerná zemská teplota stúpať alebo nie.

S informáciami prichádza organizácia UNESCO, ktorá má pod palcom 10 % svetových ľadovcov. Tie sleduje najmä z toho dôvodu, že sa topia najrýchlejšie a sú verejnosti najviac známe.

Tieto plochy prichádzajú priemerne o 58 miliárd ton ľadu ročne, čo je približná spotreba vody vo Francúzsku alebo v Španielsku.