Blog

Budú plávajúce mestá odpoveďou na stúpajúcu hladinu oceánu?

Ostrovné a prímorské oblasti sa vysokej hladine morí prispôsobujú výstavbou plávajúcich miest.

Predpokladá sa, že do roku 2100 hladina morí stúpne o jeden až tri metre. Ak sa tak stane, ovplyvní to nielen faunu a flóru prímorských oblastí, ale poznačí to aj život tamojšieho obyvateľstva. Riešením situácie môžu byť plávajúce mestá.

Hladina morí sa od roku 1880 zvýšila o 23 centimetrov, z toho sedem centimetrov sa pridalo za posledných 25 rokov. K zvyšovaniu morskej hladiny dochádza v dôsledku troch hlavných vplyvov – teplotnej expanzie (zohrievanie morskej vody a jej následné rozširovanie, pozn.), topenia ľadovcov a minimalizovania ľadovcových území, ako je Grónsko a Antarktída.

Ostrovné a prímorské oblasti sa chcú dôsledkom klimatických zmien čo najefektívnejšie prispôsobiť. Preto okrem budovania pobrežných múrov, zmeny infraštruktúry a sadenia vodomilných rastlín začínajú s výstavbou plávajúcich miest.

Pilotné projekty

Vedci z laboratória Ecologie, systématique et évolution skúmali vplyv stúpajúcich hladín mora na vyše 1260 francúzskych ostrovoch po celom svete. Podľa ich zistení by sa päť až 12 % týchto ostrovov mohlo v budúcnosti potopiť.

Najviac ohrozenými oblasťami sú Nová Kaledónia a Francúzska Polynézia. A práve vo Francúzskej Polynézii by malo vyrásť jedno z prvých plávajúcich miest s názvom Artisanopolis.

plavajuce mesto Artisanopolis
Plávajúce mesto Artisanopolis. Zdroj: The Seasteading Institute

Pred dvomi rokmi miestna vláda podpísala zmluvu so spoločnosťou The Seasteading Institute, ktorá sa zaoberá výstavbou mobilných komunít v morských vodách. Vo Francúzskej Polynézii má firma v pláne vybudovať trvalé a inovatívne plávajúce mesto, ktoré by malo byť nielen záchranou pre ľudí ohrozených stúpajúcou hladinou mora. 

Firma vidí potenciál mesta tiež vo využívaní nových technológií a v tom, že by sa z neho stala turistická oblasť, čo by napokon pomohlo miestnej ekonomike. V sebestačnosti obyvateľom mesta pomohla aj vlastná produkcia potravín a vlastná samospráva.

Z hľadiska kapacity je plán taký, že na začiatku bude v meste bývať niekoľko desiatok obyvateľov. Postupom času sa však bude územie rozširovať tak, aby bol v meste priestor pre stovky až tisíce ľudí.

Mesto bude súčasťou chránených vôd. Podľa výkonného riaditeľa The Seasteading Institute Randolpha Henckena by vybudovanie na otvorenom oceáne technologicky možné bolo, no pre finančnú náročnosť sa do toho púšťať nebudú.

plavajuce mesto Artisanopolis
Zdroj: The Seasteading Institute

Medzi pilotné projekty plávajúcich miest patrí tiež Oceanix City, ktoré okrem súkromnej firmy Oceanix zastrešuje aj Massachusetts Institute of Technology (MIT), The Explorers Club a UN-Habitat (program OSN zaoberajúci sa udržateľným rozvojom miest).

Vízia plávajúceho mesta Oceanix spočíva v tom, že ho budú tvoriť skupiny šesťuholníkových platforiem, ktoré budú ukotvené k morskému dnu. Na každej z platforiem bude žiť 300 ľudí, čím by sa vytvorila komunita s približne 10-tisíc obyvateľmi. 

Podľa výkonného riaditeľa spoločnosti Oceanix sa na navrhovaní mesta podieľali odborníci z oblasti odpadového hospodárstva, vodného inžinierstva a energetickej efektívnosti. Pri budovaní mesta sa preto ráta s ekologickými riešeniami, ako sú napríklad klietky na zachytávanie rias a lastúr alebo maximalizovanie strešných priestorov na produkciu energie zo slnečného žiarenia. Mesto bude navyše navrhnuté tak, aby vydržalo nápor hurikánov a cunami.  

klietky na zachytavanie morskych plodov v plavajucom meste Oceanix
Zdroj: Oceanix.org

Obavy

Aj napriek všemožným opatreniam sa s budovaním plávajúceho mesta Oceanix spája niekoľko obáv. „Najväčšou otázkou v mysliach ľudí je, či takéto mestá môžu skutočne plávať,“ tvrdí výkonný riaditeľ spoločnosti Oceanix Mark Collins Chen.

Podľa Chena však v súčasnosti existuje množstvo obydlí na vode, napríklad v Holandsku. Na tvorcoch plávajúceho mesta už len zostáva takéto stavby integrovať do väčších systémov a komunít.

plavajuce mesto Oceanix
Zdroj: Oceanix.org

Prezident The Explorers Club Richard Wiese považuje skeptické vnímanie len za psychologickú bariéru. „Ľudia znervóznejú pri výraze plávajúce mesto. Použil som tento termín na svoju ženu a jej okamžitá reakcia nebola technologická, ale skôr vnútorná. Nepáčilo sa jej totižto pomyslenie na niečo, čo by mohlo odplávať,“ vysvetľuje pre BBC Richard Wiese.

Pre získanie dôvery u verejnosti a politikov je podľa Wiesa dôležité začať s postupným rozširovaním existujúcich prímorských miest, ako je napríklad Boston, New York alebo Hong Kong. Tento krok by bol akousi skúškou pred budovaním skutočných plávajúcich miest.

Ďalšie články

Čítať viac

Farmári bojujú proti globálnemu suchu. Úrodu pestujú na splaškovej vode z toaliet

13.3.2018

Od roku 2014 sa na Cypre približne 28 % vody využívanej na zavlažovanie privádza z miestnej čistiarne odpadových vôd.

Čítať viac

Spojené národy chcú uchovať vodu pre budúce generácie. Ako bránia prehlbujúcej sa vodnej kríze?

6.11.2018

Počas tohtoročných osláv Medzinárodného dňa vody začali Spojené národy iniciatívu, ktorá potrvá celé jedno desaťročie.