Blog

Seriál o najväčšej jadrovej katastrofe všetkých čias rozprúdil tému o rádioaktívnej hrozbe. Černobyľ však nebol ani zďaleka jedinou katastrofou svojho druhu. Rádioaktívne častice sa totiž okrem atmosféry môžu dostať aj do spodnej vody, odkiaľ putujú do riek, jazier, morí a napokon až k človeku. Aké sú možnosti čistenia takto znečistenej vody?

Aj keď si to možno neuvedomujeme, každý deň sme vystavení účinkom prírodného ionizujúceho žiarenia. Ide o rádioaktivitu, ktorá prebieha v prírode a vo vesmíre samovoľne a ktorá ovplyvňuje aj náš život na Zemi. Prírodné ionizujúce žiarenie a rádioaktívne látky sú tak neoddeliteľnou zložkou nášho životného prostredia.

Rádioaktivita bola objavená a po prvý raz testovaná koncom 19. storočia a zanedlho sa prišlo aj na to, že vysokú koncentráciu rádioaktívnych látok majú aj niektoré minerálne vody.

Zaujímavosťou však je, že rádioaktivitu nevedomky testovali už starovekí Rimania počas kúpania v liečivých prameňoch, do ktorých pridávali rôzne kúpeľné soli. Do vodného prostredia sa tak uvoľňovali rádionuklidy, aj keď iba v menšom množstve. 

V 50. rokoch minulého storočia sa však začali prvé veľké skúšky jadrových zbraní – na zemi, pod vodou aj v kozme, v dôsledku čoho umelá rádioaktivita výrazne stúpla. Čo sa týka vody, ovplyvnila jej prirodzený režim cirkulácie, chemické reakcie, ktoré v nej prebiehajú, ale aj takzvanú radiačnú bilanciu.

V roku 1963 prišlo do platnosti moratórium na skúšky jadrových zbraní a situácia sa zlepšila, čo sa podpísalo aj na samotnom stave vody. A bolo to pozitívne rozhodnutie, pretože voda je kľúčová pre vznik a existenciu každej formy života na Zemi. 

Najväčšia jadrová havária

Veľkým medzníkom však bol rok 1986, keď došlo v Černobyle na Ukrajine k doteraz najhoršej jadrovej havárii v histórii jadrovej energetiky. Katastrofa spôsobená človekom mala devastačné účinky na životné prostredie, ale aj životy miestnych ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy.

Zaznamenané bolo aj výrazné zvýšenie umelej rádioaktivity nad takmer celou Európou a veľkou časťou Ázie. 

Chladiaca veža s výhľadom na jadrovú elektráreň v Černobyle.

To, čo sa odohralo, dokumentuje nový seriál Černobyľ, ktorý je v súčasnosti populárny na celom svete. Do oblasti postihnutej katastrofou prúdia dnes davy turistov, ktorí sledujú chátrajúce mesto Pripjať aj zničenú prírodu.

Kým niektoré rastlinné a živočíšne druhy zmizli, iným sa tu, paradoxne, začalo dariť a ich populácia rastie, pretože nemajú prirodzeného nepriateľa. U niektorých druhov sú však viditeľné aj rôzne mutácie. 

Zaujímavosťou je aj kanál privádzajúci chladiacu vodu k reaktorom. Je plný rýb, ktoré rastú do gigantických rozmerov, keďže tu niet nikoho, kto by ich chcel z rádioaktívnej vody vyloviť a dať si na tanier.

Vedci si však dodnes lámu hlavu nad tým, prečo sú napríklad sumce zdravé, no ich samičky trpia rôznymi deformáciami.

Obrovský sumec v černobyľskom kanáli.

Podľa najnovších odhadov bude ľudstvo na kompletné „vyčistenie“ černobyľskej oblasti čakať aj desaťtisíce rokov, čoho sa naša generácia určite nedožije.

Vražedná voda

Negatívnym príkladom umelej rádioaktivity je aj ruský závod na spracovanie jadrového paliva Maják, ktorý po roku 1948 vypúšťal množstvo rádioaktívnej odpadovej vody do miestnej rieky Teča.

Na jej brehu bývalo v tých časoch asi 100-tisíc ľudí a ľudia, ktorí tu žili alebo ešte stále žijú, majú dodnes vážne zdravotné problémy. 

Ventilačný systém skladu v ruskom závode Maják. Zdroj: JanRieke, wikimedia.org

Štúdia Greenpeace z roku 2007, v ktorej sa citujú záznamy z nemocníc, uvádza, že miera rakoviny je tu 3,6-krát vyššia ako priemer v Rusku.

Svoje štatistiky prinášajú aj ruskí vedci, podľa ktorých majú miestni obyvatelia 25-krát viac genetických defektov ako zvyšok populácie. Trápi ich aj rakovina maternice či rakovina pažeráka.

Zaujímavosťou je, že aj napriek tomuto všetkému bola licencia na ukladanie odpadu do otvorenej vody zrušená až v roku 2003.

Snímka NASA ukazuje mapu jadrovej elektrárne Maják pri uzavretom meste Oziorsk v Čeľabinskej oblasti v Rusku. Zdroj: JanRieke, wikimedia.org

Ďalším negatívnym príkladom je aj neďaleké jazero Karačaj, ktoré bolo od roku 1951 využívané ako odpadová nádrž.

Rádionuklidov je tam síce omnoho menej ako v spomínanom Černobyle, no sú výrazne koncentrované na jednom mieste. Voda z jazera preto takmer úplne zmizla a dnes je jazero Karačaj neslávne známe ako najznečistenejšie miesto na Zemi.

Hodinka strávená na brehu jazera vás môže preto doslova zabiť.

Pohľad na jazero smrti Karačaj.

Rádioaktivita doma

Nielen umelá rádioaktivita, ale aj tá prirodzená môže mať vplyv na naše zdravie, hoci v oveľa menšej miere. Prirodzené rádioaktívne prvky ako radón, rádium či izotopy uránu sa nachádzajú najmä v zemskej kôre a pôde a odtiaľ sa dostávajú do vody či atmosféry. 

Zaujímavosťou je napríklad to, že najvyššia koncentrácia rádionuklidov v dažďovej vode býva na jar alebo začiatkom leta, najnižšia zas v zimných mesiacoch, čo všetko priamo závisí od prúdenia vzduchových hmôt. Tu sa však postup rádioaktivity nekončí. 

Prostredníctvom vonkajšieho ožiarenia či vnútornou kontamináciou sa prirodzené rádionuklidy dostávajú aj do rastlín, do tiel živočíchov a napokon aj do ľudského organizmu, keďže sme od všetkých týchto prírodných faktorov priamo závislí. Rádioaktivita vody je tak nepochybne významným faktorom pre posudzovanie kvality vody, a to najmä tej pitnej.

„Pri používaní vody v byte sa časť radónu uvoľňuje do ovzdušia (pri sprchovaní a umývaní asi 50 %, pri varení a praní takmer 100 %) a vytvára tu krátkodobé produkty premeny radónu, vdychovanie ktorých prispieva k ožiareniu osôb. Pitie vody je z hľadiska ožiarenia považované za menej významné,“ upozorňuje Státní ústav radiační ochrany, podľa ktorého je dôležité odvetrávať miestnosti s veľkou spotrebou vody.

Čo sa týka kontaminácie radónom, ten sa z podzemnej vody odstraňuje prevzdušňovaním prostredníctvom aeračných zariadení, ktorých účinnosť dosahuje viac než 90 percent. Obsah radónu sa tak vo vode zníži viac než desaťkrát.

Horšie je to už s odstraňovaním uránu či rádia z vody, keďže tento proces je finančne náročnejší, aj keď nie úplne nemožný. Jeho výsledkom je však vznik rádioaktívneho odpadu, ktorý sa odstraňuje len veľmi ťažko. Aj preto sa oveľa častejšie pristupuje skôr k zmene zdroja pitnej vody, než k čisteniu kontaminovanej vody.

Veľké zdroje pitnej vody vrátane ich rádioaktivity monitoruje štát, no detekcia prírodných rádionuklidov u menších zdrojov pitnej vody sa zväčša nerealizuje, a to ani pri rozbore vody z domácich studní.

Odborník zisťuje rádioaktivitu vo vode.

Ak však máte svoju vlastnú studňu, vodu by ste si mali nechať pravidelne analyzovať, hoci na to neexistuje žiadny záväzný právny predpis. Odporúča sa, aby ste vodu preverili najmä v tom prípade, ak žijete v oblastiach s vysokým radónovým rizikom z geologického podložia, kde je veľká pravdepodobnosť výskytu vody alebo miest s obsahem radonu až tisíce Bq/l.

Výskyt prirodzeného rádioaktívneho prvku radón na Slovensku. Zdroj: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, apl.geology.sk/radio

„V prípade, že bývate práve v nebezpečných zónach, buďte obozretný. Máte totižto väčšiu pravdepodobnosť byť ohrozený nádorovými ochoreniami a inými zdravotnými problémami. Ak dokonca žijete na Slovensku v jednej zo šiestich najrizikovejších oblastí, existuje naozaj objektívny dôvod, aby vaše sny neboli pokojné,“ varujú odborníci, ktorí sa venujú protiradónovej izolácii.

Pozrite si preto na mape, či ste v bezpečí.