Blog

Bengalúr

Viac ako polovica pitnej vody v indickom meste Bengalúr sa zmení na odpadovú. A ako by to nestačilo, 85 % vody v mestských jazerách sa na pitie použiť nedá. Obyvateľom poslúži len na zavlažovanie alebo chladenie v priemysle.

Bengalúr ma dlhodobé problémy s pitnou vodou, dôvodov je pritom hneď niekoľko. Mesto, ktoré je považované za Silicon Valley Indie, rastie rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Namiesto súčasných 13 miliónov obyvateľov tam do roku 2031 bude žiť 20 miliónov ľudí.

Zásoby sú teda nižšie, ako treba. Okrem toho vodná infraštruktúra je zastaraná a mesto nedokáže efektívne narábať s dažďovou vodou tak, aby sa posilnili zásoby spodných vôd.

Výsledok je taký, že okrajové časti mesta jednoducho nie sú napojené na hlavný kohútik. Niektoré domácnosti sa tak spoliehajú na súkromné spoločnosti, ktoré za premrštené peniaze prinášajú vodu zo studní či jazier.

Čennaí

V Indii ešte na chvíľku zostaneme, pretože pokiaľ ide nedostatok vody, tamojšie mesto Čennaí na niektorých miestach už o vodu prišlo. Bežne by ste tam uvideli kamióny, ktoré denne privezú aj 10 miliónov pitnej vody. Dôvod?

Mesto trápi industrializácia, urbanizácia a tiež klimatické zmeny.

V realite to vyzerá tak, že Čennaí sa masívnou výstavbou obral o záplavové plochy, ktoré pozostávali z rybníkov a jazier a ktoré podporovali kvalitu podzemných vôd. Plocha vodných útvarov klesla o 75 %. Takýmto spôsobom mesto spodné vody do veľkej miery degraduje.

A aj to, čo miestnym zostane, znečistia vody z Bengálskeho zálivu, ktoré sú extrémne špinavé. Mesto takisto bojuje s nedostatočnými zrážkami.

Zatiaľ čo v čase monzúnov ich spadne veľa, po utíchnutí dažďov ich je, naopak, príliš málo. V tom čase prichádza cez potrubia voda z miest, ktoré sú vzdialené aj stovky kilometrov.

Istanbul

Aj napriek tomu, že Istanbul leží v okolí prielivu Bospor, má dlhodobé problémy so zásobami vody. Podobne ako pri iných mestách, aj tu veľkú rolu zohráva rast populácie, industrializácia a klimatické zmeny.

Problém však nie je len to. Turecko sa snaží stavať nádrže na zásobovanie vôd, no ako píše The Guardian, krajine viac záleží na hospodárskom raste než na klimatických problémoch.

Dôkazom toho je, že niektoré vodné plochy a lesy sa zmenili na letisko, diaľnicu, cesty či mosty. V dôsledku takéhoto riadenia môže Istanbul do roku 2030 prísť o všetky zásoby vod.

Mexiko City

Viete si predstaviť, že vám voda potečie len pár hodín počas týždňa? V Mexiko City, ktoré obýva 21 miliónov ľudí, to nie je nič nezvyčajné. Každý piaty obyvateľ zažíva takúto situáciu bežne.

Vodu navyše dovážajú zo vzdialených miest a čo je takisto znepokojujúce, mesto nemá žiadny systém recyklácie vody.

A aj to, čo majú, neminú všetko na spotrebu. Potrubia v meste sú totiž také zničené, že 40 % vody unikne v dôsledku ich poškodení.

Jakarta

Vodu z kohútika si v hlavnom meste Indonézie pustí menej než polovica obyvateľov.

Jakarta leží hlboko pod hladinou mora a práve kvôli tomu má oveľa menšie zásoby podzemných vôd. Ak sa aj ľudia chcú k vode dostať, pustia sa do kopania studní.

To však nie je riešenie, práve naopak. Ľudia tým situáciu len zhoršujú, pretože takto vodu „vypumpujú“ a tým ochudobňujú životne dôležité vodonosné vrstvy.

Do podzemných vrstiev sa voda nedostane ani po výdatných zrážkach. Mesto totiž pokrýva toľko betónu a asfaltu, ktorý nie je schopný vodu pohltiť.

Káhira

Níl nielenže zásobuje ľudí v Egypte pitnou vodou, ale takisto je hlavným zdrojom vody pre priemysel a poľnohospodárstvo. Jeden zdroj na viacero účelov.

Pre Egypt je však príznačné aj to, že krajina nedokáže efektívne zavlažovať pôdu, pretože používa techniky, ktoré cez plodiny zbytočne prečerpávajú galóny vody.

Keď sa k tomu pridá znečistenie Nílu a narastajúca populačná krivka, hlavné mesto a aj zvyšok krajiny čelí obrovskému vodnému deficitu.

UNICEF tvrdí, že Egyptu chýba až 7 miliárd kubických metrov vody, v dôsledku čoho môže do roku 2025 celkom prísť o zásoby vody.

São Paulo

V roku 2014 sa São Paulo dostalo na kritickú hranicu, keď hlavný rezervoár v meste obsahoval len 3 % voda zo svojej kapacity.

Situácia sa síce zlepšila, ale kríza môže nastať opäť. Dôvod? Nádrže sú príliš znečistené na to, aby sa dali použiť.

A tie, ktoré fungujú, sú tiež nedokonalé. Voda z nich buď uniká, alebo putuje na odlesňovanie Amazónie. Vo výsledku takto zbytočne prichádza São Paulo o 31 % svojich vodných zásob.

Melbourne

Melbourne si už raz prešlo krízou, keď od roku 1997 na desať rokov zažívalo najničivejšie suchá.

Mesto sa zotavilo, no teraz ho ohrozuje niečo iné – odlesňovanie v celom štáte Victoria. Práve v povodiach tamojších lesov sa totiž sústreďuje väčšina zásob pre Melbourne. Výrub tak môže metropolu zásadne ohroziť a úplne ju zbaviť všetkej vody.

Kapské Mesto

Sprcha na 90 sekúnd, pol litra vody na pitie, jedno varené jedlo a dvakrát umytie rúk. K tomu pár základných potrieb ako pranie a umytie zubov a to je všetko.

V Kapskom Meste už teraz ľudia dostávajú vodu na prídel.

Presne toto by ste si mohli dovoliť s 13 galónmi vody na deň, ktoré by ste dostali na prídel v Kapskom Meste. Metropola Juhoafrickej republiky je snáď najznámejším mestom, ktorému už reálne dochádzajú zásoby vody.

Najhoršia situácia bola v roku 2017 a 2018, keď boli zásobovacie priehrady naplnené len na necelých 14 %. Teraz hladina dosahuje okolo 50 %, ale keď príde obdobie sucha, nestačí ani to.

Londýn

Vraj ste o Londýne a jeho problémoch s vodou nikdy nepočuli? Predstavte si, že v tejto metropole sa až 25 % vody zmení na odpadovú. Zdroje sú pritom len dva – rieky Temža a Lea.

Podľa odborníkov už teraz Londýn dosahuje svoje kapacity. Do roku 2025 bude mať pravdepodobne problémy s dodávaním vody a do roku 2040 bude čeliť vážnemu nedostatku vody.