Blog

V oficiálnom dokumente uvádza, že do novembra tohto roka chcelo Holandsko vyviesť až 15 zásielok. Splašky sa mali najprv odvodniť, prejsť cez čističku odpadových vôd a následne ich Briti plánovali využiť ako organické hnojivo.

Vyšetrovacia organizácia Unearthed, ktorá patrí ku Greenpeace, však poukazuje na mnoho nezrovnalostí.

Toxický kokteil

Holandsko v roku 1995 zakázalo vypúšťať splašky na vlastnú poľnohospodársku pôdu. Neskôr začalo so spaľovaním kalu, no aj v tomto spracovaní odpadu nastala kríza. Krajina tak musela hľadať iné riešenie.

Nakoniec Holanďania uvážili, že najlepšie bude, ak pošlú splašky do Veľkej Británie. Ostrovný štát ich totižto bežne používa ako prírodné hnojivo.

No skôr ako Briti roztrúsia odpad na pôdu, musí sa poctivo vyčistiť. Navyše, aj samotné rozmiestnenie podlieha prísnym pravidlám.

A tu nastáva obrovský problém. Organizácia Unearthed upozorňuje na zistenia britskej Environmentálnej agentúry. Tá v splaškoch z Holandska našla organické znečisťujúce látky a mikroplasty. Kal bol tiež pozitívne testovaný na salmonelu a baktériu e-coli.

Výkonný riaditeľ Greenpeace v Británii John Sauven tvrdí, že už teraz sa na farmársku pôdu vylieva koktejl plný chemikálií, plastov a baktérií. „Pridajte do zmesi odpad z Holandska a riziko ďalšej kontaminácie bude iba stúpať," povedal pre Euronews.com Sauven.

Prirodzene, kal poľnohospodársku pôdu vo veľkom poškodzuje. Najhoršie ale je, že ohrozuje ľudí, ktorí potraviny z takejto pôdy konzumujú.

A nie je to len spomínaná salmonela či e-coli. Existuje tiež obava, že kaly podporujú rast baktérií, ktoré sú odolné voči antibiotikám.

Systémové problémy

Holanďanom na dôveryhodnosti nepridáva ani spôsob, akým kal presunuli. Odosielateľom bol verejný vodohospodársky úrad Amstel, Gooi a Vecht. Totožnosť príjemcu však vo Veľkej Británii niekto upravil.

Manipulácia s kalom býva od odoslania po doručenie veľmi nejasná. A podľa Environmentálnej agentúry môže byť dôvodom práve to, že za ten čas dochádza k zneužívaniu predpisov ohľadom kontaminácie pôdy.

„Zásobovacie reťazce kalového odpadu v Británii sú plné pochybných sprostredkovateľov a ľudí, ktorí využívajú nepriehľadnosť systému. Z toho neskôr vyplývajú regulačné zlyhania,“ uvádza John Sauven z Greenpeace.

Profesor environmentálnej vedy Alistair Boxall pre The Guardian uviedol, že splašky z Holandska nebudú o nič horšie ako tie britské. Vláda však urobila chybu, pretože nezaistila bezpečnosť kalu. „Vláda robí veľmi málo pre to, aby pochopila, aké škody by ľuďom kal mohol spôsobiť. Nemá totižto dosť údajov,“ uvádza Boxall.

Zarážajúce je, že ľudské splašky naozaj môžu poslúžiť ako prírodné hnojivo. Ale to len za predpokladu, že sa najprv vyčistia v čističke odpadových vôd a zbavia sa tak toxických látok.

Keď sa tak stane, splašky pôde prinášajú mnoho výhod. Nielenže sú prirodzeným zdrojom živín, ale znižujú mieru erózie a vracajú do pôdy uhlík.

Je ich viac ako v oceáne

Ako sme už naznačili, v nevyčistených kaloch sa nachádzajú nielen baktérie a chemikálie, ale aj mikroplasty. Tie si predstavte ako plastové kúsky s priemerom menším než 5 milimetrov. Alebo ako maličké ryžové zrniečka.

Okrem splaškov do pôdy prenikajú z umelých hnojív, plastových fólií alebo obalov na osivo. No a hoci sa o mikroplastoch hovorí hlavne v spojitosti s oceánmi, v pôde je ich oveľa viac.

Portál Environmental Health News uvádza odhad, podľa ktorého do európskej a americkej pôdy putuje až 730-tisíc ton mikroplastov za rok. Do oceánov sa dostane „len“ 236-tisíc ton ročne.

Prílišný obsah mikroplastov spôsobuje, že sa z pôdy vytrácajú živočíchy, ktoré podporujú jej úrodnosť. Rovnako sa znižuje hodnota pH, ktorá má veľký vplyv na kvalitu pôdy a teda aj na kvalitu vypestovaných potravín.