Blog

Od roku 2010 sa z rieky Selenga dostalo do Bajkalu približne 15-tisíc ton toxického odpadu, informovala o tom ruská agentúra TASS. Situácia je však oveľa horšia. Svedčí o tom fakt, že z priemyselného mesta Ulan-Ude putuje každý deň do rieky, ktorá je najväčším prítokom Bajkalu, 56 miliónov litrov odpadových vôd.

V čom je problém

Bajkal je najväčšie sladkovodné jazero. S objemom 24-tisíc kubických kilometrov sladkej vody tvorí jednu pätinu svetovej rezervy. Jeho vzácnosť spočíva aj v tom, že v ňom žije viac ako 3600 rastlinných a živočíšnych endemických druhov, ktoré nikde inde na svete nenájdete.

Priemyselné mesto Ulan-Ude znečisťuje rieku Selenga, z ktorej putujú toxické látky priamo do Bajkalu.

Toto sú hlavné dôvody, prečo treba Bajkalské jazero chrániť a eliminovať jeho znečistenie. Terajšia situácia však naznačuje úplný opak.

Okrem toho, že sa doň denne vypúšťajú toxické látky, mu nepomáhajú ani zbytočné regulácie. Vedci z Ruskej akadémie vied kritizujú environmentalistov za to, že svojimi predpismi bránia spusteniu čistiarní odpadových vôd, ktoré sa začali budovať ešte v roku 2017.

Paradoxom pritom je, že v Rusku sa na ochranu Bajkalského jazera vzťahuje osobitný zákon. Ruská vláda sa o zveľadenie jazera pričinila aj finančným príspevkom 26 miliárd rubľov (385 miliónov eur), ktoré sa mali použiť na rekonštrukcie a dobudovanie čističiek odpadových vôd v oblastiach Listvyanka či Ulan-Ude.

Ekológ Sergej Shapkhayev však ešte v roku 2017 pre The Guardian vyjadril znepokojenie, že prínos zákonov negatívne kompenzuje ich dobrovoľné dodržiavanie. Inak povedané, peniaze určené na opatrenia niekam miznú.

Ďalšie hrozby

Množstvo chemikálií z priemyselných oblastí a korupcia, ktorá zabraňuje ich odstráneniu, nie sú jedinými príčinami, prečo je na tom Bajkal tak zle.

Totižto kým vláda prispieva na dobudovanie čistiarní odpadových vôd, ruské Ministerstvo prírodných zdrojov a životného prostredia predložilo návrh, ktorý zvyšuje prípustné úrovne vypustených toxických látok do Bajkalu.

S elimináciou znečistenia by pomohlo dobudovanie čističiek odpadových vôd.

V praxi to znamená, že množstvo dusičnanov a aniónových syntetických látok by sa zvýšilo desať- až štrnásťnásobne. Úroveň chemikálií pochádzajúcich z ropy sa má podľa návrhu zvýšiť takmer dvojnásobne.

Vedúci environmentálnej organizácie Rieky bez hraníc Aleksandr Kolotov pritom poukazuje na to, že práve terajšie normy týkajúce sa výstavby čističiek odpadových vôd súvisia s požiadavkou na kvalitnú vodu vypúšťanú do Bajkalu.

Kolotov pre Radio Free Europe takisto uviedol, že problémom sú aj dva odlišné prístupy k riešeniu tejto záležitosti – kým niekto chce vylepšovať technológiu čistenia, iní zas kladú dôraz na znižovanie noriem vypustených chemikálií.

Úradníci si ale podľa neho vyberajú tú najľahšiu cestu a pristupujú k čisteniu, ako keby šlo o obyčajnú rybársku nádrž.

Keď ľad stojí

Ľad je dostatočne hrubý na to, aby sa dalo po ňom chodiť, a dosť hustý na to, aby zvládol jazdu autom. Keď spĺňa tieto atribúty, miestni hovoria, že ľad stojí. No a práve táto sila umožňuje mnohým ľuďom, aby Bajkal preskúmali. Naoko skvelý zážitok, ktorý má však svoju odvrátenú stranu.

Jedinečný jazerný ekosystém narúša aj masový turizmus.

Za posledný čas sa totižto turizmus rozmohol natoľko, že ohrozuje jedinečný jazerný ekosystém. Od januára do augusta 2018 sem prišlo zhruba 1,6 milióna návštevníkov, z toho bolo približne 300-tisíc cudzincov zo zahraničia. Turisti potrebujú ubytovanie, v dôsledku čoho začali pri jazere vo veľkom vyrastať hotely.

V súvislosti s turizmom je veľkým problémom odpad, ktorý návštevníci zanechávajú na pobreží jazera. Ten voda neskôr odplaví, čo ohrozuje vzácne rastliny a živočíchy. Preto aby sa tento trend zmenil, úrad prezidenta avizoval umelé obmedzenie prílivu turistov.

Okrem zvedavcov treba spomenúť aj skupinu pytliakov, ktorí sa na ohrozovaní ekosystému podieľajú. Ich vinou z jazera mizne vzácny druh lososa omul, ktorý sa vyskytuje len v jazere Bajkal.

Pytliaci lovia vzácny druh lososa omul, ktorý sa vyskytuje len v Bajkalskom jazere.

No kým niektorí lovci pytliactvo nezakrývajú a odvolávajú sa na hromadné porušovanie zákazu, iných prezrádzajú jedálničky pobrežných reštaurácií. Takmer každá z nich má lososa vo svojom menu. To isté platí aj o tuleňovi bajkalskom. Jeho lov je zakázaný, no tamojšie reštaurácie bežne ponúkajú jeho tuk ako jednu zo svojich špecialít.