Blog

Pri jednom praní sa môže do vôd uvoľniť až 700-tisíc mikroplastov, poukazuje na to výskum vedcov z britskej University of Plymouth. Najväčšími pôvodcami znečistenia sú syntetické vlákna, medzi inými to je napríklad akryl, polyester či zmesi obsahujúce tieto plasty.

Problém číslo jeden

Znepokojivým zistením takisto je, že syntetické textílie sú najväčším zdrojom mikroplastov v oceánoch. Až za nimi nasledujú pneumatiky, mestský prach či kozmetika.

Paradoxne však výroba syntetického oblečenia narastá. V rámci celosvetovej produkcie tvorí oblečenie z polyesteru, nylonu, akrylu a iných syntetických vlákien až 60 %. Dôvodov, prečo je to tak, poznáme hneď niekoľko.

Produkcia zo syntetiky je lacná, čo uvíta nejeden výrobca takzvanej fast fashion. Pre spotrebiteľa je okrem nízkej ceny výhodou to, že takéto oblečenie sa vyznačuje mnohými funkčnými vlastnosťami. Syntetické vlákna zabezpečujú rýchle schnutie, elasticitu alebo hrejivosť.

Tieto plusy majú však svoju odvrátenú stranu. Totižto keď dáte do práčky šatstvo s prímesou syntetiky, posielate tak do oceánov tisícky plastových čiastočiek. Ich dĺžka je približne päť milimetrov a priemer niekoľko mikrometrov.

Zdroj: Vox.com

Skreslené vnímanie veľkosti umocnené malým množstvom informácií môže vyvolať dojem, že problém je zanedbateľný. Teraz si však pomyslite, koľko domácností denne perie. Treba rovnako zohľadniť, že plasty sú veľkou hrozbou pre oceánsky ekosystém.

Sú všade

Reportérka portálu Ensia Mary O'Connor priznáva, že to, ako mikroplasty ovplyvňujú zdravie človeka a zvierat, si vyžaduje rozsiahlejší výskum. No už teraz je zrejmé, že mikroplasty sú súčasťou potravinového reťazca.

Každý človek vypije priemerne 5 800 plastových čiastočiek ročne. Nachádzajú sa vo vode z kohútika, balenej či slanej vode a dokonca aj v pive.

Mikroplasty nájdené v Tichom (A) a Atlantickom oceáne (B). Zdroj: Journals.plos.org

Do ľudského organizmu sa dostanú aj po konzumácii živočíšnych jedál. O vážnosti situácie svedčí fakt, že až 73 % rýb ulovených v severozápadnej časti Atlantického oceánu malo v žalúdkoch mikroplasty. Ryby, kraby a iné živočíchy si ich bežne zamieňajú s potravou, a to napokon vedie k obmedzenej konzumácii skutočnej potravy, a teda aj k zníženiu hladiny ich energie.

To však nie je všetko. Mikroplasty totižto ohrozujú živočíchy aj v najhlbšej časti Zeme – Mariánskej priekope. Okrem toho bol ich výskyt zaznamenaný už aj na arktickom ľade či v ázijských mangrovníkových hájoch.

Riešenie

Podľa spoluautorky univerzitného výskumu Imogene Napper môžu veľkú časť mikroplastov zachytiť čistiarne odpadových vôd. „No ostatné čiastočky sa budú v malých množstvách hromadiť. A ak sa dostanú do oceánov, neexistuje účinný spôsob, ako ich odstrániť,“ uviedla Napperová pre portál Vox.

Preto je veľmi dôležité hľadať riešenie už predtým, ako sa plasty do oceánov dostanú. V praxi to znamená, že spotrebiteľ si namiesto „plastového“ oblečenia zaobstará kúsky z organických a kvalitnejších tkanín.

Vykompenzovať kúpu kvalitnejšieho oblečenia, ktoré je často drahšie, môže striedmosť. Takže radšej menej funkčných kúskov, než veľa lacných a nekvalitných.

Mnoho odborníkov a ekologických aktivistov odporúča, aby sa oblečenie pralo, len keď je to naozaj potrebné. Ak sa počas dňa nespotíte alebo odev neprišiel do kontaktu s pokožkou, nie je dôvod dávať ho do koša so špinavým oblečením.

V súvislosti s hrozbou, ktorú pranie syntetického šatstva prináša, sa do popredia dostávajú aj takzvané guľky na pranie z recyklovateľných materiálov. Ako už samotný názov naznačuje, guličky slúžia na zachytávanie mikroplastov počas pracieho cyklu.

Na podobnom princípe fungujú aj špeciálne filtre na mikroplasty, ktoré sa umiestňujú vedľa práčky. Či sú skutočne účinné, to si žiada ďalšie skúmanie. Podľa profesora Thompsona z University of Plymouth ich skúsiť môžete. No zdvorilo pripomína, aby ste nezabudli, že takéto filtre sa nad umývadlom nečistia.